ZOŠITY HUMANISTOV č. 84 - Proti vojnám - Proti náboženstvám - Proti kapitalizmu

Úvod

NEZARADENÉ nové knihy

ZOŠITY HUMANISTOV č. 84 - Proti vojnám - Proti náboženstvám - Proti kapitalizmu

ZOŠITY HUMANISTOV č. 84 - Proti vojnám - Proti náboženstvám - Proti kapitalizmu

Kód:

Dostupnosť:
Počet ks:	1 ks

0,- €

Do košíka

ZOŠITY HUMANISTOV č. 84 - Proti vojnám - Proti náboženstvám - Proti kapitalizmu

ZOŠITY HUMANISTOV č. 84 - Proti vojnám - Proti náboženstvám - Proti kapitalizmu Škoda: Hawking obnovuje debatu o viere v stvorenie sveta, Wolf: Pápež v Británii, Škoda: Kreslo pre ateistov v Bruseli, Nietzsche: Ľudské, príliš ľudské, Russell: Náboženstvo a veda... »
Autor:	(Zborník) • Rastislav Škoda, september 2010
Vydanie:		Náklad:
Počet strán:	32 str.	Formát:	A5
Jazyk:	slovenský	ISBN:	1335-5104
Väzba:	brožovaná	Stav:	nová - na sklade
Cena:	21 Sk


Popis:	ÚRYVKY: Hawking obnovuje debatu o viere v stvorenie sveta Rastislav Škoda Vo Veľkej Británii je opäť hádka o Boha – vypukla dva týždne pred pápežovou návštevou a tá má „potvrdiť kresťanskú identitu Anglicka“, komentoval túto udalosť jej koordinátor lord Patten. Denník „Times“ však vyhlásil pod nadpisom „Boh nestvoril vesmír“ hľadanie Boha za ukončené, pričom sa odvolal na cambridgeského kozmológa Stephena Hawkinga a jeho novú knihu „The Grand Design“ (Veľký dizajn), napísanú v spoluautorstve s americkým fyzikom Leonardom Mlodinowom. 7. septembra vyšiel jej nemecký preklad Der große Entwurf (Veľký návrh). „Hawking dal Bohu ranu z milosti,“ raduje sa vedúci svetový ateista a protivník Boha Richard Dawkins, autor bestsellera Delúzia Boha (Zošity humanistov č. 61 – 67) a iniciátor kampane nápisov „Pravdepodobne nieto Boha“ na autobusoch, na čo kresťania sebavedome odpovedali nápismi „Boh zaručene je“. Hawking, ktorý je pre svoju nervovú chorobu (neromuskulárnu dystrofiu) temer kompletne paralyzovaný, už desaťročia pripútaný na vozík a hovorí len prostredníctvom počítačového hlasového syntetizéra, referuje vo svojej novej knihe o kozmologických teóriách vrátane „teórie teórií“ a prichádza k záveru, že pre vysvetlenie vzniku nášho vesmíru netreba všemohúceho Boha. Podľa Hawkinga sú úžasné fyzikálne „náhody“, ktoré napriek všetkej nepravdepodobnosti umožnili vznik nášho vesmíru a udržujú ho v delikátnej rovnováhe, vysvetliteľné existenciou multivesmíru, multiverza: Náš vesmír je jedným z miliónov vesmírov, a to robí náhodu menej úžasnou. Vo svojom dávnom bestselleri Krátka história času (1988) nechal Hawking možnosť božského stvorenia otvorenú, keď uvažoval, že účasť Boha na vzniku sveta nie je s jeho vedeckým chápaním nezlučiteľná. Vtedy napísal: „Ak objavíme finálnu teóriu, bude to konečný triumf ľudského rozumu – spoznáme myslenie Boha.“ Z tejto vety odvodzovali teisti – nedávno Dominik – Hawkingov teizmus či jeho náznaky. Ale nie je to tak. Od r. 1974 sa vedci pokúšajú zlúčiť dva piliere modernej fyziky: Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity, ktorá sa týka príťažlivosti a veľkých objektov a kvantovú teóriu, ktorá sa týka nepatrných subatómových častíc. Hawking dnes hovorí, že objav planéty, obiehajúcej okolo iného ako nášho slnka (v roku 1992) pomohol zavrhnúť názor otca fyziky Isaaca Newtona, že svet sa nezrodil z chaosu samočinne, ale bol stvorený Bohom. Dnes vidí len miznúce dôkazy nepravdepodobného predpokladu, že Zem bola starostlivo navrhnutá, aby sa nám ľuďom páčila, resp. aby sa nám na nej dobre žilo. Hawkingove slová: „Pretože existujú zákony ako zákon príťažlivosti, môže vesmír vzniknúť z ničoho spontánnym stvorením. Spontánna tvorba je príčinou, že je skôr niečo ako nič, že existuje vesmír a že existujeme my. Netreba privolávať Boha, aby osvetlil modrý pauzák a naštartoval beh vesmíru.“ Komentár Rowana Williamsa, canterburského arcibiskupa: „Pri viere v Boha nejde predsa o zaplnenie medzery v našich vedomostiach o vzniku sveta. Fyzika neodpovie na otázku, prečo ‚niečo‘ ako také existuje, ale ‚nič‘ ako také neexistuje.“ (A teológia odpovie? Dá sa taká otázka myslieť vážne?) Komentár hlavného britského rabína Jonathana Sacksa: „Veda veci rozoberá, aby sme porozumeli, ako fungujú. Náboženstvo ich skladá, aby sme rozumeli, čo znamenajú. Hawking vysvetľuje ‚ako‘, nie ‚prečo‘.“ (Duchaplnosť, ale len zdanlivá.) „Times“ nakoniec rozhodli, že viera v Boha „je vecou srdca“ a nie mozgu. Komentáre čitateľov sú, samozrejme, kontroverzné. Tých veriacich, čo zapochybovali o vedeckej úrovni Hawkinga (našli sa takí), zahriakli znalci jeho prínosu astrofyzike. Vlani Hawking oznámil, že sa zrieka miesta Lucasovho profesora matematiky na univerzite Cambridge; toto miesto zastával kedysi dlhé roky Newton a Hawking ho mal od r. 1979, t. j. 31 rokov. Našiel sa aj čitateľ, ktorý udrel klinec po hlavičke: Hawking nenapísal, že Boha niet, ale napísal, že ho netreba na vysvetlenie vzniku vesmíru, a to je vraj niečo celkom iné. Nuž, celkom iné to nie je. Natíska sa totiž otázka, aká činnosť ostane Bohu, ak svet ani neriadi (chcete povedať, že sa rútime do ekologickej katastrofy pod jeho vedením?), ani nestvoril. Pramene: Matthias Thibaut, „Hawking löst Debatte um Schöpfungstheorie aus“, Der Tagespiegel, 04.09.2010; Michael Holden, „Boh nestvoril svet, vraví Hawking“, Reuters, 2. sept. 2010 a iné pramene v internete

Prepnúť zobrazenie na plnú verziu

Vytvárame eshopy - Atomer.sk