PROMETHEUS - Časopis pre občiansku spoločnosť a humanizmus 4/2008
ZADARMO KU KAŽDEJ OBJEDNANEJ KNIHE Hlavná téma: Syndróm nedostatku viery. » |
| Autor: |
Kol. • Spoločnosť Prometheus - združenie svetských humanistov, 2008 |
| Vydanie: |
|
Náklad: |
|
| Počet strán: |
44 str. |
Formát: |
A4 |
| Jazyk: |
slovenský |
ISBN: |
1336-6424 |
| Väzba: |
brožovaná |
Stav: |
nová - na sklade |
| Cena: |
0 Sk |
 |
| |
| Popis: |
Prvé číslo časopisu určeného pre širokú verejnosť: pre humanistov, ateistov, agnostikov, ale veríme, že i pre veriacich občanov, vyšlo začiatkom roka 2005.
•••
Vydáva:
Spoločnosť PROMETHEUS - združenie svetských humanistov
Pošta: Pod Bánošom 14, 974 11 Banská Bystrica
Telefón: 048/4299922
E-mail: humanist@pobox.sk
Web: www.prometheus.unas.cz
•••
OBSAH:
3 - Syndróm nedostatku viery - Hašterivý Dawkins odchádza
7 - Zaujímavosti zo sveta - Kampaň na podporu ateizmus sa stretla s nečakaným ohlasom • Súdny proces proti Bohu zrušený pre nedoručiteľné predvolanie • Islamské štáty chcú zakázať internetové stránky o sekularizme a o ľudských právach • Prvýkrát v histórii Španielska musela škola zvesiť kríže
8 - Učiteľstvo mi bolo predsa len súdené - Rozhovor s rozhlasovou publicistkou Annou Klímovou
11 - Barack Obama – humanistický prezident? - Obama o náboženstve a politike
12 - Sekularizmus a jeho prednosti - O histórii, výhodách a podobách sekularizmu
14 - AIDS: Kto sa stavia proti používaniu kondómov? - O odpore náboženských kruhov voči používaniu kondómov v prevencii AIDS
16 - Viera a ateizmus očami teológa - Recenzia knihy Tomáša Halíka Vzdáleným nablízku
19 - Neveriaci na pápežovom dvore - O ateistickom hnutí v Taliansku
20 - D. Šostakovič: Nie som militantný ateista. Odmietam hovoriť vážne s pomätencami. - Pamäti slávneho ruského hudobného skladateľa
23 - Fenomén Akramie v Strednej Ázii - Pokus o reformáciu islamu
24 - Boj o myslenie detí - Výťah z knihy anglického filozofa Stephena Lawa
26 - Ježišova dynastia (3) - K dejinám počiatkov kresťanstva
28 - Kluby o svojej činnosti - Anketa s predsedami klubov o ich úspechoch a problémoch
30 - Templári a asasíni - Recenzia knihy Jamesa Wassermana
33 - Pracovná rezolúcia ILCAF
34 - Vývoj svetského základu v školstve - Záznam z besedy SP o vývoji školstva na Slovensku
36 - Keď nielen odpovede, ale aj neodpovede majú výpovednú hodnotu - Nie je lenivosť ako lenivosť
37 - Stigmy • Bezbožná literatúra na internete II - Zástupcovia SP u podpredsedu vlády • Tretiaci potvrdili, že rozprávať sa treba • Dni Spoločnosti Prometheus
38 - Tri storočia procesov s bosorkami
Viliam Apfel o blčiacich ohňoch inkvizície • Knižné novinky
40 - Povedali o humanizme • Z listov čitateľov • Krížom-krážom
42 - Humor • Osmerovka
•••
ÚRYVOK:
Vývoj svetského základu v školstve
Z jednej zaujímavej besedy o školstve
Miloslava Necpalová
Ako na úvod besedy poznamenal Doc. PhDr. Matej Beňo, CSc., v súčasnosti sa, žiaľ, v oblasti školstva hovorí skôr o nepodstatných veciach. Medzi podstatné otázky, ktoré podľa neho zostávajú bokom, patria aj otázky svetského základu nášho školstva. Nie však len za posledných deväť desaťročí, ale pustil sa do témy aj vzťahu školstva a cirkvi pred niekoľkými storočiami, keďže celé školstvo v Európe vyrástlo „v lone“ náboženstva a cirkví a celé storočia bolo vlastne cirkevné. Cirkev rozhodovala o všetkom, kde a aká bude škola, ktorý učiteľ a o čom v nej bude učiť... Takže za základné školstvo na Slovensku a v celej Európe vybudovala a za všetko dobré aj zlé, čo vzniklo, je zodpovedná cirkev. Štát a panovník nemali žiadne právo vyjadrovať sa k systému ani k obsahu školstva. Hlavnou úlohou škôl bolo vlastne to, čo pre cirkevné školy platí aj dnes – poznať Boha a viesť žiakov k večnému spaseniu.
Školstvo v stredoveku
Až od stredoveku sa situácia začala postupne meniť. Osvietenstvo nastoľuje ideál výchovy dobrého občana, kladie dôraz na humanistický realizmus, antickú učenosť, radosť zo života. Tieto idey sú v rozpore s kresťanstvom hlásaným asketizmom a kláštornou izolovanosťou od sveta. Zlom nastáva za panovania Márie Terézie, ktorá v r. 1777 prijíma Ratio educationis – nový organizačný poriadok pre školskú sústavu v Uhorsku. Ten položil základy veľkej reformy školstva: umožnil vytváranie škôl s vyučovacím materinským jazykom a vydávať príslušné učebnice. Obsahoval aj študijný a disciplinárny poriadok. Cieľom výchovy bol v zmysle osvietenských myšlienok občan. Hoci vplyv cirkví v školstve postupne oslabuje, naďalej zohrávajú dôležitú úlohu. Neskôr nastupujúci kapitalizmus, odkázaný na stále kultúrnejšiu a odborne kvalifikovanejšiu pracovnú silu na jednej strane operoval už ideálom slobody, demokracie a občianstva, no na druhej strane pre zištné a egoistické záujmy plodí krízy, revolučné hnutia, vojnové napätia i svetové vojnové katastrofy.
Zvýšenie vplyvu štátu za 1. ČSR
Po vzniku 1. ČSR sa už ideálom výchovy v škole stáva starostlivosť o mravný vývoj žiakovej osobnosti, mravné sebaovládanie, pochopenie zodpovednosti v občianskom a ľudskom spolužití, najmä k národnému a štátnemu celku, k družnému spolužitiu a k znášanlivosti, národnej solidarite a ľudskosti, k vedomému a ochotnému plneniu občianskych povinností, k oddanosti československému štátu a všeobecne uznávaným ideám demokracie. Vzdelávací ideál bol v klasickom vzdelaní, ktoré stelesňovalo zásadu výchovy kultúrneho človeka, harmonicky rozvinutého, s celistvým pohľadom na svet, schopného prísne logicky myslieť a správne reagovať na život. Vyzdvihovaný bol aj ideál reálneho vzdelania, ktoré sa orientovalo oveľa všeobecnejšie a opieralo sa najmä o cyklus matematicko-prírodovedných predmetov a moderné živé jazyky. Ale aj tu je rozdiel medzi Českom a Slovenskom. U nás vplyv cirkvi na školstvo stále zostáva väčší, čo dokazuje napríklad text memoranda Biskupského zboru republiky z roku 1934 na zostrenie disciplinárneho poriadku na stredných školách, v ktorom žiada:
„Nech sú zakázané spoločné školské výlety študentov a študentiek, keď by mali účastníci výletu nocovať v spoločnej nocľahárni. Nech nie sú na tieto výlety priberaní neštudenti a neštudentky. Nech je zakázané chodiť na výlety len v cvičkách alebo v plavkách. Nech je u žiactva stredných škôl zakázané spoločné kúpanie dievčat s chlapcami. Podobné veci nech nie sú trpené ani pri podnikoch mimoškolských, ani cez prázdniny.“
S tým musel podľa nich nielen každý katolík, ale aj každý človek, ktorému ide o dobré mravy stredoškolskej mládeže, súhlasiť. A to už pred tým, v roku 1928 o stave v školstve na Slovensku spisovateľ Fraňo Kráľ napísal:
„Väčšina škôl a učiteľov stojí v priamom područí kléru, a aj tie takzvané „nezávislé“ štátne školy sú v plnom vleku tohto vďačného súručenstva. Veď všimnite si len školské nadriadené kontrolné úrady a pozorujte trocha ich snahy! Najvyšší šéf, p. Hodža dáva všetko školstvo do moci cirkvi za vstup nejakej politickej straničky do vlády! ... A aparát? Verný svojmu šéfovi. Každý pečlive vyberaný inšpektorík nezabúda ani pri jednej inšpekcii zdôrazňovať význam „nábožensko- mravnej výchovy.“
Alebo ináč – mravná výchova mohla vychádzať len z náboženstva. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky v roku 1939 sa toto na Slovensku stáva už zákonom.
„Výchova a vyučovanie v slovenskej škole je založené na kresťanskom svetonázore, na mravných smerniciach, kresťanstvom podávaných a na ideológii slovenského národa a štátu,“
určuje sa vo výnose Ministerstva školstva a národnej osvety (MŠNO) z 31. júla 1939. V ďalšom výnose MŠNO z 10. 11. t. r. sa píše:
„... je samozrejmé, že náš štát je kresťanský a výchova na jeho školách smeruje okrem ideálu slovenského i k náboženskému, ako k cieľu absolútnemu, ktorého dosiahnutie, pravda, začína sa v pozemskosti, ale jeho zavŕšenie je v milosti Božej. ... Mravná výchova na slovenskej strednej škole ... bude nadväzovať na mravnú vyspelosť mládeže nadobudnutú najmä z pochopenia náboženských poznatkov, a tak vypestujeme v súlade s rozširovaním a prehlbovaním náboženského vyučovania etický základ mládeže pre celý život.“
Pritom už o rok sa ľudové školy začali deliť podľa jednotlivých cirkví a Židia mohli mať len ľudovú školu. Podľa nariadenia s mocou zákona z 30. augusta 1940 boli Židia vylúčení z akéhokoľvek štúdia na všetkých tuzemských školách a učebných ústavoch, okrem škôl ľudových. No školy boli štátne, len pokiaľ išlo o ich financovanie. Na Sneme SR pri rozprave o vládnom návrhu zákona o ľudových školách poslanec Pavol Čarnogurský hovoril o tom, že podľa tohto zákona štát sa stáva vlastníkom škôl a cirkev len poradcom, no vlastne len vonkajšiu správu bude zabezpečovať štát a cirkvi sa prenecháva vplyv na samú podstatu školy, teda na výchovu a výučbu,
„pričom štát preberá tieto takmer neznesiteľné hmotné starosti, ktoré dosiaľ cirkevné školstvo ťažili.“
A predsa čosi svetského ostalo v školách aj v tom čase. Svetský základ nebol vo výchove, ale ostal v prírodovedných predmetoch, do ktorých sa dostával moderný obsah, lebo pokrok vo vedách nebolo možné ignorovať. No napriek tomu vtedy a rovnako aj dnes sa cirkev snažila a snaží interpretovať výsledky vied v obsahu vyučovania po svojom.
Vývoj školstva po 2. svetovej vojne
Už počas SNP v septembri 1944 bolo školstvo na Slovensku poštátnené. Po skončení 2. svetovej vojny chcelo naše školstvo nadviazať na osvedčené tradície z 1. ČSR: vyzdvihol sa princíp česko-slovenskej vzájomnosti, idea ľudovo-demokratická, ktorá mala zabezpečiť prístupnosť vzdelávania deťom z najširších vrstiev. Zákon o jednotnej škole prijatý v apríli 1948 mohutne posilnil svetský základ škôl. Následnými reformami bol vyjadrený ideál všestranne a harmonicky rozvinutej osobnosti, výchova v duchu vedeckého svetonázoru a komunistickej morálky. Povinná výučba náboženstva bola zrušená. Rozdelenie sveta a zostrenie boja dvoch spoločenských systémov sa okrem iného odrazilo aj v násilnom vnášaní výrazne deformovanej a dogmatizovanej štátnej ideológie do obsahu výchovy a vzdelávania. Tieto desaťročia však potvrdili nesprávnosť predpokladu, že bez monopolného postavenia cirkvi školstvo nemôže existovať. A hoci v tomto období bol tlak na ateizáciu škôl, najväčším prínosom jednotného systému škôl bolo, že sa školstvo demokratizovalo, stalo sa prístupným pre všetkých a zrušili sa tzv. slepé uličky v jeho priestupnosti.
„Vyhodenie z vaničky dieťaťa s vodou“ po Novembri 89
Po roku 1990 sa legislatíva aj v tejto oblasti začala meniť. Nová politická elita začala znevažovať všetko predchádzajúce, najviac napádala jednotné školstvo. Chýbala však analýza. V boji o podstatu školy spravidla prehrával štát a začal sa zvyšovať vplyv cirkvi v cirkevných, ale aj v štátnych školách. V Učiteľských novinách si bolo možno v roku 1992 napríklad prečítať:
„Väčšina z nás učiteľov si naivne myslela, že v nových časoch bude poslanie pedagóga nezávislé od hnutí, strán, organizácií a konečne sa budeme môcť venovať svojmu poslaniu – výchove detí – úplne,... Bohužiaľ, opak je pravdou. ... A tak sa „realizujú“ aj primerané formy výchovy učiteľov: napr. semináre pod vedením p. farárov o tom, ako vyučovanie presvetliť jedine správnym učením.... A aby sme nezabudli na móresy „totality – povinne ísť na 1. mája so žiakmi svojej triedy do sprievodu – tak pre zmenu dnes KDH v obciach (niekde spolu s duchovnými) vyžadujú od učiteľa patričného ročníka ísť povinne do kostola na prvé sväté prijímanie.“
V súčasnosti platí Zákon č. 245 z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní, podľa ktorého je žiakom umožnené získať vzdelanie, získať kompetencie najmä v oblasti komunikačných schopností, využívanie informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, v materinskom jazyku a v cudzom jazyku, v matematickej gramotnosti, získať kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť, rozvíjať manuálne a tvorivé zručnosti, získavať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám, pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, naučiť sa rozvíjať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, preberať na seba zodpovednosť, naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie... Nový školský zákon má veľa cieľov. Chýba tam však to podstatné, že prameňom obsahu vyučovania a vzdelávania je veda, vedecké poznatky.
Faktom je, že občiansky štát má byť voči ideológiám neutrálny. Cirkev je ideovo vyhranená. Preto, ako zdôraznil docent M. Beňo, do nášho školstva sa má dostať aj tretí činiteľ – (svetské) humanistické hnutie. Práve humanizmus je jediná alternatíva voči silnejúcim cirkevným a náboženským vplyvom.
Spomienky a skúsenosti niekoľkých desaťročí
Novembrové stretnutie Klubu Bratislava – mesto bolo zaujímavé nielen témou, ale aj tým, že vystúpenia účastníkov z pléna, výmena skúseností a názorov či otázky k téme nasledovali nielen na záver vystúpenia prednášajúceho, ale po každom bloku. Keďže medzi poslucháčmi boli ľudia rôzneho veku – od tých, čo do školy začali chodiť ešte v 20. rokoch, až po tých, čo maturovali v závere 20. storočia, skúsenosti a názory boli naozaj rôzne.
Mnohým, najmä mladším sa súčasný vplyv cirkvi v školstve zdá byť veľmi silný, no po vypočutí si faktov a spomienok na školu za prvej republiky sa tento pocit zmenšoval. Hoci fakt, ktorý cirkev začala uplatňovať ešte pred niekoľkými storočiami a na Slovensku upevnila v roku 1940 – štát platí, my riadime, sa u nás, žiaľ, stále rozmáha. Dôkazom toho bolo napríklad aj neodsúhlasenie cvičenia jogy či učebnice sexuálnej výchovu v ZŠ. Odznela kritická pripomienka na socialistickú školu, ktorej výsledky tu dnes trpíme, najmä jej nivelizáciu v prístupe k žiakom. Viacerí sa však priklonili k myšlienke, že pri všetkých chybách práve počas tohto obdobia naše školstvo dosiahlo najväčší úspech. V súčasnosti, takmer 20 rokov po Novembri 1989, tu nielenže nemáme zodpovedajúce učňovské školstvo, učitelia stále patria medzi najnižšie odmeňovaných vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale zhoršujú sa aj vedomosti žiakov a medzi 500 najlepších vysokých škôl na svete nepatrí ani jedna zo SR.
Odznelo viacero názorov i na to, že aj počas obdobia s najväčším vplyvom cirkvi v školstve existovali humanistickí učitelia, ktorí sa tomuto tlaku nepoddali a vychovávali múdrych, humanisticky založených ľudí. Pokrok sa nedá zlomiť a aj na Slovensku musí prísť čas, kedy sa do školstva dá viac peňazí, pretože aj v porovnaní s ČR, s ktorou sme 70 rokov boli v jednom štátnom zväzku, zaostávame kvôli tomu, že v ČR mali školy vždy svetskejší základ a aj v súčasnosti sa tam do školstva dáva viac z HDP než u nás. Zato na Slovensku za posledné dve desaťročia máme 728 nových kostolov. No aj napriek konzervatívnym snahám cirkví sa svetský základ školstva rozširuje a upevňuje. Dnes si už nikto nevie predstaviť oddelené výlety chlapcov a dievčat či zákaz nosenia cvičiek. |
|
