PROMETHEUS - Časopis pre občiansku spoločnosť a humanizmus 2/2008
ZADARMO KU KAŽDEJ OBJEDNANEJ KNIHE Hlavná téma: O Národnom programe sexuálneho a reprodukčného zdravia. » |
| Autor: |
Kol., Spoločnosť Prometheus - združenie svetských humanistov 2008 |
| Vydanie: |
|
Náklad: |
|
| Počet strán: |
40 str. |
Formát: |
A4 |
| Jazyk: |
slovenský |
ISBN: |
1336-6424 |
| Väzba: |
brožovaná |
Stav: |
na sklade |
| Cena: |
0 Sk |
 |
| |
| Popis: |
Prvé číslo časopisu určeného pre širokú verejnosť: pre humanistov, ateistov, agnostikov, ale veríme, že i pre veriacich občanov, vyšlo začiatkom roka 2005.
•••
Vydáva:
Spoločnosť PROMETHEUS - združenie svetských humanistov
Pošta: Pod Bánošom 14, 974 11 Banská Bystrica
Telefón: 048/4299922
E-mail: humanist@pobox.sk
Web: http://slovakia.humanists.net
•••
OBSAH:
3 Budeme si rovní v reprodukčných právach? - O Národnom programe sexuálneho a reprodukčného zdravia • Radostná zvesť – komentár netreba
7 Zaujímavosti zo sveta - Clintonová a Obama diskutovali o náboženstve a evolúcii • Darwinove rukopisy po prvýkrát na internete • Parlamentné zhromaždenie RE prijalo rezolúciu za legalizáciu interrupcií • Členov sekty vyhnal z úkrytu zápach mŕtvol
8 Dokonalosť tohto sveta spočíva v jeho nedokonalosti - Rozhovor so spisovateľom Radovanom Brenkusom
11 „Odluka“ sa zatiaľ nekoná - O finančnom vyrovnaní medzi štátom a cirkvami v Českej republike
12 Evolúcia v prírode, revolúcia v myslení - Od teologických dogiem k logickým záverom – recenzia kníh Charlesa Darwina
14 Náboženstvo a nacionalizmus - O úzkom prepojení medzi náboženstvom a nacionalizmom
16 O náboženstve a humanistickom hnutí v postsovietskom priestore
18 Radikalizácia islamu v Strednej Ázii - O nových islamistických hnutiach v stredoázijskom regióne
19 Ako vystúpiť z cirkvi v Európe? - Konflikt medzi občianskym a kanonickým právom
20 Slovenský parlament rokoval o návrhu školského zákona - Z parlamentnej diskusie o školskom zákone
22 Victor Hugo k návrhu školského zákona - Reč básnika a spisovateľa V. Huga vo francúzskom parlamente z r. 1850
24 Mýtus o Kristovi - Recenzia knihy českého teológa Otakara Fundu
26 Boj o myslenie detí (2) - Výťah z knihy anglického filozofa Stephena Lawa
28 François Marie Voltaire – patriarcha osvietenstva - O francúzskom osvietenskom filozofovi, básnikovi, spisovateľovi a historikovi
31 Spomienka na akademika Andreja Siráckeho
32 Bankety takzvaného Veľkého piatku • Ježiš versus Spartakus • Humanisti – disidenti cirkvi
34 Ježišova dynastia - Recenzia knihy Jamesa D. Tabora • Knižné novinky
36 História je vraj učiteľkou života • Z listov čitateľov
38 Humor • Osemsmerovka
•••
ÚRYVOK:
Ježiš versus Spartakus
Anton Daniel
V 70. rokoch pred n. l. zažil staroveký Rím najväčšie povstanie otrokov, ktoré mohlo následne zapríčiniť až úplný pád rímskeho otrokárskeho zriadenia.
V roku 73 pred n. l. zhromaždil na svahu Vezuvu trácky gladiátor Spartakus 70-tisíc vyzbrojených gladiátorov a otrokov na úteku. V mnohých bitkách potom v severnom a strednom Taliansku vzbúrenci stále porážali légie, ktoré Rím proti nim vyslal. No keď Spartakovo vojsko zamierilo na juh, začali ho vzbúrenci postupne opúšťať a odchádzali domov. A tak v rozhodujúcej bitke v roku 71 pred n. l. dokázal M. L. Crassus so svojimi légiami poraziť oslabených vzbúrencov – v tomto boji padol aj sám Spartakus. Šesťtisíc ranených a zajatých Spartakových bojovníkov nechal potom Crassus ukrižovať – tieto kríže, na ktorých odsúdenci dlho umierali vo veľkých bolestiach, lemovali Appiovu cestu po celej dĺžke od Capuy až po Rím. No toto hrozné divadlo, ktoré malo odradiť utláčané masy od ďalších povstaní, nedokázalo zahnať veľký strach, ktorý vyvolalo Spartakovo povstanie u otrokárov. Uvedomili si, že počet otrokov výrazne prevyšuje počet slobodných občanov a že v budúcnosti by takéto povstanie mohlo strhnúť aj ďalšie zotročené a zbedačené davy a dobyť Rím, ba nakoniec zapríčiniť aj rozvrat celého Rímskeho impéria. Tento strach ustúpil až neskôr, keď sa začalo šíriť nové náboženstvo – kresťanstvo.
Vidina večnej blaženosti
Väčšina nových náboženstiev sa dostávala do Ríma z východných provincií – prinášali ich potulní kazatelia, obchodníci a vojaci; takto tam prišlo okolo polovice 1. storočia n. l. aj kresťanstvo. Jeho hlásatelia získavali nových vyznávačov nádejou, že sa čoskoro vráti na Zem akýsi syn kráľa menom Ježiš, ktorý prinesie otrokom slobodu, odkúpiac ich naspäť od otrokárov, preto ho títo chudáci v modlitbách oslovovali ako svojho Vykupiteľa (Redemptor). A neskôr ich vraj vovedie tento Vykupiteľ do kráľovstva svojho otca, ktoré sa nachádza kdesi na nebesiach. Vidina sľubovanej večnej blaženosti v onom „nebeskom kráľovstve“ bola taká podmaňujúca, že sa nové náboženstvo, napriek počiatočnému prenasledovaniu zo strany štátnej moci, rýchle rozšírilo, nachádzajúc si vyznávačov medzi najbiednejšími vrstvami. No časom si začalo získavať aj vyššie vrstvy – najmä keď otrokári (v ktorých od Spartakovho povstania tlel neustály strach) zistili, že v prípade kresťanstva nejde o žiadne nové buričstvo; naopak, že toto nové náboženstvo pacifikuje všetky revolučné myšlienky, odvracajúc pohľad veriacich od pozemského utrpenia na „nebeské kráľovstvo“ (kam sa, pravda, dostanú až po smrti).
Kresťanstvo predĺžilo existenciu otrokárstva
Kresťanskí kazatelia nabádajú svoje „ovečky“, aby „dávali cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“, poučujúc ich tiež, že „blahoslavení sú tí, ktorí netúžia po bohatstve, lebo im bude patriť nebeské kráľovstvo“. Za túto službu prestáva byť kresťanstvo prenasledované – v roku 313 n. l. ho cisár Konštantín zrovnoprávnil s ostatnými náboženstvami a o krátky čas sa kresťanstvo stáva vládnucim náboženstvom. Kresťania niekoľkokrát márne čakali na sľubovaného Vykupiteľa – čas jeho „druhého príchodu“ bol stále posúvaný, kým nebol neskôr definitívne odsunutý na „koniec sveta“. Vtedy vraj zas príde Ježiš, ale už nie ako Vykupiteľ, lež ako Sudca, ktorý bude súdiť „živých aj mŕtvych“. Ak by bolo kedysi zvíťazilo Spartakovo povstanie, nikdy by nebolo našlo kresťanstvo živnú pôdu pre svoju existenciu – možno by bolo ešte nakrátko živorilo v Palestíne, no časom by bolo úplne zaniklo, ako sa to stalo s mnohými inými náboženstvami. Kresťanstvo svojím pacifikačným učením nielen predĺžilo existenciu otrokárskeho systému, ale po páde otrokárstva pomáhajú kresťanské cirkvi udržovať pri živote aj ďalšie vykorisťovateľské systémy (z čoho, pravda, majú v prvom rade osoh ony). |
|
