PROMETHEUS - Časopis pre občiansku spoločnosť a humanizmus 1/2008
ZADARMO KU KAŽDEJ OBJEDNANEJ KNIHE Hlavná téma: Exkomunikácia z vlastnej vôle (Michal Holováč). » |
| Autor: |
Kol., Spoločnosť Prometheus - združenie svetských humanistov 2008 |
| Vydanie: |
|
Náklad: |
|
| Počet strán: |
44 str. |
Formát: |
A4 |
| Jazyk: |
slovenský |
ISBN: |
1336-6424 |
| Väzba: |
brožovaná |
Stav: |
na sklade |
| Cena: |
0 Sk |
 |
| |
| Popis: |
Prvé číslo časopisu určeného pre širokú verejnosť: pre humanistov, ateistov, agnostikov, ale veríme, že i pre veriacich občanov, vyšlo začiatkom roka 2005.
•••
Vydáva:
Spoločnosť PROMETHEUS - združenie svetských humanistov
Pošta: Pod Bánošom 14, 974 11 Banská Bystrica
Telefón: 048/4299922
E-mail: humanist@pobox.sk
Web: http://slovakia.humanists.net
•••
OBSAH:
3 Exkomunikácia z vlastnej vôle - O súdnom spore M. Holováča s cirkvami
6 Dotknime sa srdcom o srdce – a buďme optimistami - Rozhovor s herečkou Máriou Kráľovičovou
9 Zaujímavosti zo sveta - Sarkozy kritizovaný za ohrozovanie sekularizmu • Evolúcia sa rapídne zrýchlila • Luxemburský parlament otvoril cestu k povoleniu eutanázie
10 Nehnevajme sa na pápeža - O súčasných trendoch v cirkvi
12 Ešte raz k návrhu školského zákona - Pohľad na návrh školského zákona z dielne ministerstva školstva
14 Kauza Vojtaššák - O pokusoch glorifikovať Tisovho blízkeho spolupracovníka biskupa Vojtaššáka
17 Stádo sa zmenšuje, pastieri pribúdajú - O novom rozdelení diecéz
18 Vzdali sa viery - Výpovede odpadlíkov z rôznych kontinentov
22 Boj o kumránske zvitky (5) - Zvitky od Mŕtveho mora neustále sprevádzajú konflikty o ich interpretáciu
24 Čo je to za otca? - Úvaha o premiérových slovách o cirkvi – matke a štáte – otcovi
26 Voči európskym tlakom katolíckej cirkvi Francúzsko nezohráva svoju úlohu laickej krajiny - Rozhovor s predstaviteľkou EHF Verou Pegnovou
27 Švajčiarsky voľnomyšlienkar Le Libre Penseur má 33 rokov - Predstavujeme sesterský časopis Le Libre Penseur
28 Boj o myslenie detí (1) - Výťah z knihy anglického filozofa Stephena Lawa
30 Z činnosti klubov Spoločnosti Prometheus - Chceme pôsobiť najmä navonok • K 2500. výročiu bitky pri Maratóne • Pezinský klub v akcii • Vyhlásenia Spoločnosti Prometheus
32 Dante Alighieri - O talianskom slobodomyseľnom básnikovi, politickom mysliteľovi a teoretikovi štátu
34 Cena Humanisti roka - O zámeroch udeľovania ceny Humanisti roka
35 Kreacionizmus docenta Kováča - Recenzia knihy Vladimíra Kováča Pánom života je čas
36 Druhý mesiáš - Recenzia knihy Christophera Knihta a Roberta Lomasa • Knižné novinky
38 Názory čitateľov • Okno do internetu
40 Z listov čitateľov
42 Humor • Osemsmerovka
•••
ÚRYVOK:
Stádo sa zmenšuje, pastieri pribúdajú
Profesor Jaroslav Čelko
Kresťanstvo prevzalo od judaizmu aj zaujímavú črtu – používanie podobenstiev. V Príručnom slovníku kresťanstva pod heslom „parabola“, čo je iný výraz pre „podobenstvo“, sa uvádza, že v synoptických evanjeliách je zaznamenaných štyridsať Ježišových podobenstiev. Len v evanjeliu podľa Jána sa na ne akosi pozabudlo. Časť z nich sa týka vzťahu medzi ním a jeho neorganizovanými alebo organizovanými stúpencami.
Autori evanjelií Ježišovi určili úlohu pastiera a jeho údajným stúpencom dali podobu ovečiek. V Evanjeliu podľa Matúša vraj Ježiš prirovnal svojich stúpencov k roztrateným ovciam bez pastiera. V tom istom evanjeliu je citovo ladená sentencia o hľadaní zablúdenej ovce. V evanjeliu podľa Lukáša sa spomína stočlenné ovčie stádo a stratená ovca. Zmienky tohto druhu sú aj v iných častiach Nového zákona – V Liste apoštola Pavla Židom, v Prvom liste apoštola Petra a aj v Zjavení apoštola Jána.
Zvláštna starostlivosť o stádo
Keď Ježiš tak zázračne vstal z mŕtvych, zachcelo sa mu popreťahovať svoje údy. Vybral sa teda pozrieť časť svojich nedávnych spolupútnikov, ktorí vtedy chytali ryby v Tiberiadskom jazere. Dobre urobil, lebo lov nebol veru úspešný a po Ježišovom príchode sa situácia zlepšila. Veď chytili 153 veľkých rýb. Tie hneď upiekli a začala sa hostina. Počas nej sa rozvinula družná beseda. Ježiš ju využil aj na to, aby sa Šimona-Petra tri razy opýtal, či ho miluje. Po troch kladných odpovediach dostal Šimon-Peter poverenie, aby pásol Ježišových baránkov i jeho ovečky. V komentári k slovenskému prekladu Nového zákona z roku 1986 sa v tejto súvislosti spomínajú dva zaujímavé momenty. Po prvé, Ježiš takto verejne prejavil svoje odpustenie zbabelej zrady, ktorej sa Šimon-Peter dopustil krátko pred Ježišovým odsúdením. Po druhé, Ježiš týmto splnil svoj dávnejší prísľub, že Šimonovi-Petrovi zverí „najvyššiu plnoprávnu moc v Cirkvi“ a „zvláštnu starostlivosť o duchovné stádo svojej Cirkvi“.
Pravda, keď sa hovorí o stáde, nemôže chýbať ovčinec. Podľa vieroučnej konštitúcie Lumen gentium vyhlásenej po Druhom vatikánskom koncile je tým ovčincom cirkev, ktorá je však súčasne aj stádom. Na čele tejto symbiózy dvoch funkcií v jednom celku je, pravdaže, Kristus. No a Ježiš ako „Knieža pastierov“ zveruje ovce tohto stáda „Ľudským pastierom“.
Učitelia
Z podobenstva pripisovanom Ježišovi sa stal základ, na ktorom vznikla organizácia s cieľom dotvoriť, prehlbovať a šíriť kresťanstvo. Dejiny poznajú jej rôzne formy. Historicky vyvolané premeny sa odrazili aj v jej veľkom štiepení na pravoslávie, protestantizmus a katolicizmus, ako aj vo vzniku viac veľkého počtu rozmanitých cirkví a náboženských spoločností. Z hľadiska štrukturálneho majú niečo spoločné a v mnohom sa odlišujú. V katolíckej cirkvi sa – aj v zmysle záverov ostatného koncilu – hovorí o dvoch základných zložkách. Jednu tvoria biskupi a kňazi, druhú „ľud Boží“, čiže laici. Spomínajú sa aj „rehoľné rodiny“, ktoré teológ M. Schmaus nazýva „tretím stavom“.
Katolícka cirkev ako „viditeľné ústrojenstvo viery“ má teda dve časti s rôznym poslaním. Biskupi a kňazi, zoskupení v jednotnom, prísne hierarchickom systéme, majú vykonávať „učiteľský úrad“. Úlohy súvisiace s týmto úradom sa v teologickej literatúre nazývajú honosné. Povedané „svetskou rečou“, ide o systematické úsilie formovať vedomie ľudí na báze katolíckej vierouky. Druhá časť, kvantitatívne omnoho väčšia ako prvá, teda laici, majú sa „svojím spôsobom“ podieľať na pôsobení biskupov a im podriadených kňazov. Inak povedané, majú ich počúvať a uplatňovať, čo kňazi kážu v rôznych oblastiach diania v tomto „časnom svete“. Už z uvedeného je zrejmé, že laici nemajú rovnocenné postavenie s kňazmi. K tomu pristupuje požiadavka, aby laici „ochotne a s kresťanskou poslušnosťou“ prijímali všetko, čo im kňazi vo funkcii učiteľov a správcov ustanovujú. Neprekvapuje teda, ak sa katolícki kňazi zubami-nechtami držia svojich postov. V podstate v sebeckom úsilí majú oporu v hlásaní tézy, že sú pri plnení svojho učiteľského úradu zástupcami Krista.
Nová štruktúra
Vo vedeckých dielach, ale aj v krásnej literatúre je veľa zaujímavých materiálov o utváraní sa kňazských „elít“ v starovekých náboženstvách. Naozaj veľa sa hovorí o prebujnených kňazských kastách v judaizme v ostatných storočiach pred naším letopočtom. Tento nie najlepší aspekt prevzali ideológovia a tvorcovia organizovaného kresťanstva. Preukázalo sa to najmä v stredoveku, čo bolo tŕňom v očiach vtedajších sektárskych hnutí i protagonistov reformácie. Novovek trochu „skresal“ ambície v tomto smere, ale aparáty katolíckej cirkvi aj tak zostali v rozsahoch prekračujúcich rozmery, potrebné na uspokojovanie náboženských potrieb veriacich.
Práve túto sociologicko-psychologickú stránku nechcú ani súčasní hierarchovia pochopiť. Neustále prichádzajú so silne nadsadenými požiadavkami. U nás nachádzajú pozitívnu odozvu: v počtoch kňazov, rehoľníkov a rehoľníc, v existencii teologických učilíšť v rámci cirkvi i v štátnom školskom systéme atď. Najnovším krokom prehnanej ústretovosti v tomto smere je zvýšenie počtu biskupstiev i iné úpravy organizačného charakteru. Veď tak dochádza k zvýšeniu nových „kniežacích“ postov a s nimi spojených aparátov, ktoré – akože inak – treba finančne vydržiavať. A to peniazmi, ktoré do štátnej kasičky vkladajú všetci občania, vrátane ľudí bez konfesijnej príslušnosti.
Nová štruktúra katolíckej cirkvi sa urobila so súhlasom ústredných štátnych orgánov. Inak to nebolo možné. A tie zrejme pozabudli na to, že už doterajšie košiare boli viac ako dostatočné. Počet ovečiek sa totiž neúprosne – pomaly ale iste – zmenšuje. Pritom veľká časť z nich sa na pašu veľmi neponáhľa. Preto by sa počet pastierov mal zmenšovať. Ale on sa paradoxne zvyšuje. Veru, na Slovensku je to tak! |
|
