MEDICÍNA A NÁBOŽENSTVO

Úvod

NEZARADENÉ nové knihy

MEDICÍNA A NÁBOŽENSTVO

MEDICÍNA A NÁBOŽENSTVO

Kód:

Dostupnosť:
Počet ks:	1 ks

0,- €

Do košíka

MEDICÍNA A NÁBOŽENSTVO

MEDICÍNA A NÁBOŽENSTVO Vylieči Vás modlitba? O nepriateľstve náboženstva voči vede a medicíne. Vhodné pre laikov i lekárov.
Autor:	prof. MUDr. Alexander Rehák DrSc., Eko-konzult 2006
Vydanie:	1.	Náklad:	--
Počet strán:	152 str.	Formát:	13 x 20 cm
Jazyk:	slovenský	ISBN:	80-8079-055-8
Väzba:	brožovaná	Stav:	na sklade
Cena:	150 Sk


Popis:	PREDHOVOR: „Už samotná história kresťanstva je poznačená nepriateľstvom proti vede a teda aj proti medicíne. Pretrváva takýto napätý pomer doteraz? Aké sú jeho prejavy? Akú stratégiu používajú apologéti náboženstva, aby prenikali do medicíny a zasahovali do jej moderného rozvoja? Sú obranné mechanizmy dostatočné? Toto sú otázky nášho každodenného života, na ktoré nevdojak narazí takmer každý aspoň príležitostne. Pravda, vyčerpávajúcim spôsobom málokto vie dnes odpovedať na tieto čiastkové otázky. Ani náš skromný spis si nekladie takú úlohu. Preto sa obmedzíme na výber, ktorý je azda reprezentatívny pre súčasné pomery u nás.“ CIRKEV PROTI ŠTÚDIU ANATÓMIE (s. 32-33): Ešte väčšou prekážkou rozvoja medicíny a chirurgie bol názor cirkvi, že je neprípustné narábať s mŕtvolami. Aj táto teória, ktorou sa cirkev pýšila, bola prevzatá od pohanov. (Koniec koncov aj dnes máloktorý veriaci vie o tom, že väčšinu „svojho náboženského učenia“ prevzalo kresťanstvo od iných, starších tzv. pohanských náboženstiev.) V Egypte napríklad pokladali ľudí, ktorí balzamovali mŕtvoly, za prekliatych, hoci to bola želateľná služba. Rané kresťanstvo povýšilo telo na chrám ducha svätého. Preto aj Tertullian hanil anatóma Herophila ako mäsiara. Sv. Augustín sa o anatómoch vyjadroval podobným spôsobom. Tento pokrivený názor sa ešte viac vystupňoval stredovekou poverou, podľa ktorej mŕtve telá budú po smrti vzkriesené. Preto vznikla hrôza z toho, ak sa niekto odvážil mŕtvolu rozrezávať a takto zabrániť, aby sa v deň „Posledného súdu“ vzkriesila v neporušenom stave. (Pravda zmrzačené telá križiakov, ich obetí a tých stovák mrzákov v náboženských vojnách ich nevzrušovali.) Hlavnou námietkou cirkvi v stredoveku proti pitvám bolo, že „cirkev sa štíti prelievania krvi“. Aj moderní historici dneška však potvrdzujú, že zo všetkých organizácií a inštitúcií ľudských dejín rímska cirkev preliala najviac nevinnej ľudskej krvi. Na základe uvedených skutočností koncil v Le Manse r. 1248 zakázal mníchom chirurgické zákroky. Koncom 13. storočia dostala medicína ďalší úder pod pás, keď pápež Bonifác VIII. vydal zákaz oddeliť mäso mŕtvych od kostí u padlých križiakov, ktorých pozostatky chceli priviezť spať do ich vlasti. Tento pápežský zákaz sa potom začal chápať ako zákaz akejkoľvek pitvy. Toto paralyzovalo medicínu prinajmenšom dve ďalšie storočia. Každé narušenie ľudského tela sa takto stalo svätokrádežou. A preto najnadanejšie osobnosti stredoveku boli zbavené možnosti nielen výskumu, ale aj liečiť. Chirurgia, ktorá dnes zachraňuje životy v najhorších postihnutiach, sa stala opovrhovanou činnosťou. Toto opovrhovanie chirurgiou trvalo prakticky celé jedno tisícročie. Ani tí najmocnejší králi si v časoch, keď to potrebovali, nedokázali zabezpečiť chirurgickú operačnú pomoc. Až v r. 1406 v Nemecku nastala zmena, keď cisársky dekrét odstránil dehonestujúce postavenie chirurgov. Tieto skutočnosti poškodili rozvoj medicíny a vedy vôbec. Bez anatómie nemôže lekár pochopiť fungovanie ľudského tela, jeho poruchy a ani možnosti liečenia. Veď anatómia je na našich univerzitách prvým predmetom, s ktorým sa poslucháči musia podrobne oboznámiť skôr, než začnú objavovať ďalšie tajnosti ľudského organizmu.

Prepnúť zobrazenie na plnú verziu

Vytvárame eshopy - Atomer.sk