ANTOLÓGIA MODERNÉHO ATEIZMU - Zásadná kritika kresťanstva
Myšlienky ľudí, ako sú Ginzburg, Russell, Einstein, Weinberg, Monod, Dawkins, Gadsby, Watson, Freud, Kurtz o ateizme a náboženstve. » |
| Autor: |
Zostavili: Adam Roman - Rastislav Škoda, Rastislav Škoda 2005 |
| Vydanie: |
|
Náklad: |
|
| Počet strán: |
192 str. |
Formát: |
15 x 21 cm |
| Jazyk: |
slovenský |
ISBN: |
80-969339-4-9 |
| Väzba: |
viaz., tvrdý fól. karton |
Stav: |
na sklade |
| Cena: |
211 Sk |
 |
| |
| Popis: |
Viera a rozum, náboženstvo a veda, sú nezlučiteľné — dokazuje to 15 statí od 10 vedcov svetového mena.
Z ÚVODU:
Ateizmus ako svetonázor vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: človek nepotrebuje boha vôbec na nič. Nepotrebuje ho na vysvetlenie žiadneho prírodného javu, na dosahovanie žiadnych cieľov, ani na podporu morálky. Boh je podľa ateistu jednoducho zbytočná hypotéza, ktorá popis sveta iba komplikuje.
Keďže táto kniha je určená slovenským čitateľom, nebudeme sa v nej sústreďovať na argumentáciu proti budhizmu či lamaizmu, islamu ani hinduizmu, ale primárnu pozornosť budeme venovať kresťanstvu, ktoré každý dôverne pozná. Svätou knihou kresťanstva je Biblia. V podstate by sme mohli kresťanstvo posudzovať len podľa nej, lebo je spoločným východiskom pre všetky veľké kresťanské denominácie aj drobné sekty. Preto náš výber pokračuje jej kritikou…
•••
Z PREBALU:
Ateistov je medzi špičkovými osobnosťami svetovej kultúry neúrekom. Ich názory na vzťah vedy a náboženstva nemožno, samozrejme, použiť na dôkaz nesprávnosti náboženskej ideológie. Keďže však veriaci často argumentujú tým, že kladný postoj vedcov k náboženskej viere je argumentom v prospech jej pravdivosti, možno proti takému argumentu úspešne uvádzať opačné príklady: vedcov, ktorí tento svetonázor nepotvrdzujú, alebo ho jednoznačne odmietajú. Antológia uvádza názory niekoľkých ľudí, najmä osobností ovenčených Nobelovou cenou, v nádeji, že ich argumenty proti náboženskej viere pomôžu čitateľom vytvoriť si vlastný názor na túto kontroverziu.
Ginzburg — Náboženstvo a veda
Nevidím žiadnu pozitívnu hodnotu "zjavenia" pri poznávaní pravdy
Russell — Prečo nie som kresťanom
Koncepcia boha je predstava odvodená zo starovekého orientálneho despotizmu, nedôstojná slobodného človeka
Einstein — Veda a náboženstvo
Doktrína osobného boha je nielen nedôstojná, ale aj škodlivá
Weinberg — Vesmír podľa dizajnéra?
Vo vesmíre niet znakov dobromyseľnosti, ktoré by poukazovali na dizajnéra; aby dobrí ľudia robili zle, na to treba náboženstvo
Dawkins — Hadia masť a svätená voda
Všetci sme ateistami, pokiaľ ide o väčšinu bohov, v ktorých sa kedysi verilo. Niektorí z nás jednoducho idú o jedného boha ďalej
Monod — Etika poznania a socialistický ideál
Život a evolúcia, najukrutnejší spôsob vývoja nových druhov, nemajú konečný cieľ
Watson — Etika genómu
Sme svedkami šíriaceho sa názoru, že ľudia majú právo ukončiť životy geneticky nezdravých plodov
Freud — Filozofia života
Marxizmus si vytvoril ilúzie, ktoré nie sú o nič menej pochybné a neoveriteľné, než ilúzie zakladateľov iných náboženstiev
Kurtz — Nové očarenie: novým osvietenstvom
Žiadne božstvo nás nespasí, to musíme urobiť sami
•••
OBSAH:
Úvod (Adam Roman, Rastislav Škoda)
Náboženstvo a veda – rozum a viera (Vitalij L. Ginzburg)
Prečo nie som kresťanom (Bertrand Russell)
Čím prispelo náboženstvo k rozvoju civilizácie? (Bertrand Russell)
Vyznanie racionalistu (Bertrand Russell)
Veda a náboženstvo (Albert Einstein)
Vesmír podľa dizajnéra? (Steven Weinberg)
Steven Weinberg v TV programe “Viera a rozum” (Steven Weinberg)
Hadia masť a svätená voda (Richard Dawkins)
Richard Dawkins v TV programe “Viera a rozum” (Richard Dawkins)
Prázdnota teológie (Richard Dawkins)
Etika poznania a socialistický ideál (Jacques Monod)
Jacques Monod a “teistická evolúcia” (Peter W. Gadsby)
Etika genómu (James Watson)
Filozofia života (Sigmund Freud)
Nové očarenie novým osvietenstvom (Paul Kurtz)
•••
ÚRYVOK:
Úvod
Múdrosť kričí na ulici, na námestiach vydáva svoj hlas …
Dokiaľ budú blázni nenávidieť poznanie?
Prís 1, 22
Ateizmus ako svetonázor vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: človek nepotrebuje boha vôbec na nič. Nepotrebuje ho na vysvetlenie žiadneho prírodného javu, na dosahovanie žiadnych cieľov, ani na podporu morálky. Boh je podľa ateistu jednoducho zbytočná hypotéza, ktorá popis sveta iba komplikuje.
Naproti tomu teizmus (protiklad ateizmu a základné filozofické východisko každého náboženského svetonázoru) zastáva názor, že človek boha potrebuje – aspoň na niečo. Dnes ho vraj ešte potrebuje na vysvetlenie niektorých prírodných javov (napr. vzniku života a vedomia), na odvracanie či zmierňovanie chorôb a pohrôm (prostredníctvom verejných a súkromných modlitieb a náboženských obradov), na udržiavanie morálky – údajne až do tej miery, že bez boha by sa spoločnosť morálne úplne zvrhla (čomu majú napodiv čeliť také banálne opatrenia, ako je zákaz nedeľného predaja či povinná náboženská výchova, ktorá ľudskú spoločnosť zušľachťovala v Európe po dve tisícročia so známymi výsledkami). Teista teda postuluje okrem hmotného sveta aj existenciu akéhosi (bližšie nešpecifikovaného) nehmotného princípu, ktorý si obvykle predstavuje ako osobu. Čestne však priznáva, že o mechanizme účinkovania tohto princípu na svet a spoločnosť dokopy nič nevie. A má obrovský problém: existenciu priam zástupov takto postulovaných bytostí nevie ničím hodnoverne dokázať.
Je pravda, že ani ateista nevie logicky exaktne dokázať nejestvovanie boha, rovnako ako nevie logicky exaktne dokázať neexistenciu víl a škriatkov, Janka Hraška či Baby Jagy. Vie však ukázať, že hypotéza boha nie je vôbec potrebná, že z nej nič overiteľné nevyplýva. Ateista totiž za jediné východisko svojho svetonázoru pokladá vedu, a tá hypotézu boha naozaj nepotrebuje na vysvetlenie žiadneho javu; takmer všetko dianie v prírode dokáže vysvetliť na základe predpokladu, že celý vesmír je výlučne hmotný. A to, čo veda ešte nie je schopná vysvetliť, nedokáže vysvetliť ani teizmus či teológia – ak, samozrejme, pojem „vysvetliť“ chápeme v jeho bežnom význame: opísať mechanizmus vysvetľovaného javu. Netvrdíme kategoricky, že veda už dnes (alebo až raz) dokáže vysvetliť „všetko“. Tvrdíme len, že teológia jej pri vysvetľovaní ničím nepomôže.
Medzi ateizmom a teizmom jestvuje teda výrazná asymetria: ateizmus nedeklaruje existenciu ničoho, čo by si človek nemohol overiť; teizmus, naopak, práve z existencie neoveriteľného svetového princípu vychádza. Za vieru v existenciu boha ponúka teizmus v podstate len posmrtný život, teda niečo, o existencii čoho sa nikto nemôže presvedčiť. Pri takej asymetrii vzniká celkom prirodzená otázka, prečo tak veľa ľudí verí v existenciu bytosti, o ktorej sa (tu na zemi) nemôžu s istotou nič dozvedieť. Všetko poukazuje na to, že viera v boha sa prenáša bezmyšlienkovite z rodičov na deti výchovou v útlom detstve. Taká viera uspokojuje celkom pochopiteľnú psychologickú potrebu ochrany v časoch núdze a neistoty. Aj pre profesionálneho vraha je veľmi príjemná predstava, že banálnym aktom pokánia sa dajú jeho zločiny odčiniť. Preto religiozita stúpa počas epidémií či pohrôm, aj preto ju oveľa častejšie pozorujeme v spoločenstvách trpiacich núdzou než v blahobytných spoločnostiach, aj preto sa k viere obracajú pred smrťou aj masoví vrahovia.
Pokiaľ by teistický svetonázor ovplyvňoval iba správanie ľudí v kostoloch, mešitách, či iných svätyniach, bol by súkromnou vecou jeho vyznávačov a nebolo by mu treba venovať pozornosť. Lenže tento svetonázor a jeho ústavná ochrana sa v rámci väčšiny štátov priveľmi často zneužívajú na potláčanie iného svetonázoru, čo by demokratická spoločnosť nemala tolerovať. Ak je dieťa ateistu v škole psychicky traumatizované len preto, že je iné než väčšina, ak katolícki poslanci uzákonia zákaz eutanázie, ktorý postihne aj umierajúcich ateistov volajúcich po okamžitej smrti, ak sa z predstavy o božskom pôvode duše odvodzuje zákaz potratu plodu ateistickej matky, ktorá bude prinútená porodiť dieťa s Tay-Sachsovou chorobou, ktoré sa bude od narodenia postupne stále viac dusiť, až kým po rokoch nakoniec neumrie udusením pri plnom vedomí, potom dochádza k obmedzovaniu jedného svetonázoru druhým. Dochádza k nedemokratickej diskriminácii, k vnucovaniu nemorálnosti. V takej situácii sa treba pýtať, či je takýto „vládnuci“ svetonázor niečím opodstatnený, podobne, ako sme sa ešte nedávno pýtali, či je vedúca úloha komunistickej strany zakotvená v ústave právom.
Pri takých úvahách človek často počúva argumentáciu, že „všetci“ ľudia sú veriaci, že náboženstvo „všade“ ľuďom iba pomáha, že „nikto“ – okrem niekoľkých vyvrheľov – proti náboženskému svetonázoru nič nenamieta. Ateistom sa takto demagogicky sugeruje, že sú v istom zmysle defektní, že patria na perifériu spoločnosti. Taký argument je, samozrejme, logicky chybný, pretože o pravde sa nerozhoduje hlasovaním (v stredoveku všetci verili, že Zem je rovná ako doska), ale má svoj psychologický účinok a len o ten ide všetkým demagógom. Preto je jedným z cieľov tohto stručného zborníka pomôcť pri rozbíjaní tejto umne zosnovanej ilúzie.
Zostavovatelia sa rozhodli ukázať výberom zo svetovej literatúry, že medzi vzdelanými ľuďmi je ateistov neúrekom. Toto holé konštatovanie by však samo osebe bolo rovnako úbohým argumentom, ako sú práve spomínané argumenty teistov, keby išlo len o mená. Preto sme vybrali diela autorov, ktorí v prospech ateizmu prinášajú vážne argumenty, v ktorých sa ateistický svetonázor podporuje poznatkami vedy (1). Čitateľ tak dostane do rúk výber diel, ktoré mu pomôžu vytvoriť si na kontroverziu medzi teizmom a ateizmom vlastný názor. V spoločnosti, v ktorej je prebytok literatúry propagujúcej teológiu a náboženskú filozofiu (Nietzsche nazval filozofov preoblečenými kňazmi) a s tým úzko súvisiace nevedecké svetonázory (spomeňte si len na všetky tie astrologické, psychotronické a ezoterické príručky, pod ťarchou ktorých sa pulty našich kníhkupectiev prehýbajú), má tento výber poskytnúť akúsi protiváhu, chce ukázať tým „iným“, že nie sú až takí osamelí a – v pejoratívnom zmysle – výnimoční.
Pri príprave tejto antológie sme dlho rozmýšľali nad otázkou, či dať do názvu slovo „ateizmus“. Za 40 rokov vlády komunistov v našej krajine sa ateizmus v očiach populácie – najmä staršej – ako obligátna súčasť nedemokratickej vládnucej ideológie a propagandy veľmi zdiskretidoval. Dá sa povedať, že sa stal takmer synonymom obmedzovania občianskych slobôd, i keď nie celkom právom (2). Práve v čase, keď sme váhali, či slovo „ateizmus“ nenahradiť slovom „skepticizmus“, dozvedeli sme sa meno čerstvého laureáta Nobelovej ceny za fyziku, akademika V. L. Ginzburga z Moskvy. Vedeli sme o ňom, že sa svojím ateizmom netají a preto sme usúdili, že by sme mohli do antológie použiť niektorú z jeho novších esejí. Našli sme jednu veľmi vhodnú na úvod tejto zbierky, pretože v nej autor jasne vymedzuje základné pojmy, rozlišuje medzi vierou v abstraktného boha a vierou v konkrétne náboženstvo, rozlišuje medzi ateizmom a „bojovným bezbožníctvom“ stalinskej éry – a zostali sme pri ateizme. Veď načo sa skrývať?
Keďže táto kniha je určená slovenským čitateľom, nebudeme sa v nej sústreďovať na argumentáciu proti budhizmu či lamaizmu, islamu ani hinduizmu, ale primárnu pozornosť budeme venovať kresťanstvu, ktoré každý dôverne pozná. Svätou knihou kresťanstva je Biblia. V podstate by sme mohli kresťanstvo posudzovať len podľa nej, lebo je spoločným východiskom pre všetky veľké kresťanské denominácie aj drobné sekty. Preto náš výber pokračuje jej kritikou.
Za veľmi vhodné hodnotenie Biblie a kresťanstva považujeme početné klasické eseje tvorcu matematickej logiky a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru (1950), Bertranda Russella. Vybrali sme z nich tri, v ktorých kritizuje kresťanstvo a zdôrazňuje fakt, vytrvale popieraný ideológmi všetkých cirkví u nás, že komunizmus a kresťanstvo sú demagógie rovnakej kvality. Týmto výberom chceme čeliť notorickej argumentácii, že kresťanstvo predstavuje opak komunistickej ideológie. Russell medzi nimi nevidí žiaden rozdiel, keď dôvod svojho postoja ku kresťanstvu vyjadruje takto: „Všetky veľké náboženstva sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam a komunizmus – sú aj nepravdivé, aj škodlivé.“
Náboženstvo i veda hovoria o tom, aký je skutočný svet, aké sily ho ovládajú. Hierarchia súčasnej prírodovedy sa začína fyzikou a končí biológiou. Preto sme výber usporiadali tak, aby ukázal názory moderných fyzikov a biológov na tento vzťah. Moderná fyzika je nerozlučne spojená s menom Alberta Einsteina. Tento geniálny fyzik sa rád vyjadroval k téme náboženstva, žiaľ, tak nešťastne voleným slovníkom, že si ho mnohí veriaci prisvojujú ako apologéta náboženskej viery. Prinášame jednu jeho krátku esej, ktorá jednoznačne ukazuje, ako to veľký Einstein s náboženstvom naozaj myslel.
Nie všetci vedci cítia potrebu vyjadrovať sa k vzťahu vedy a náboženskej viery. Jedným z mála, ktorí takú potrebu pociťujú veľmi intenzívne, je ďalší nositeľ Nobelovej ceny, fyzik Steven Weinberg. Z jeho rozsiahleho diela na túto tému sme vybrali dve eseje, ktoré jednoznačne vyjadrujú jeho názory. Brali sme do úvahy aj iritujúci fakt, že Weinberga niektorí slovenskí „kresťanskí fyzici“ označujú za teistu, čo je hrubá lož. Snažili sme sa byť čo najobjektívnejší a preto sme do zbierky začlenili aj rozhovor S. Weinberga z TV programu Viera a rozum, ktorý podporuje známa Nadácia Johna Templetona, zastávajúca názor, že moderná veda podporuje náboženskú vieru a za diela obhajujúce tento názor každoročne udeľuje lukratívnu cenu, ktorá prevyšuje sumu udeľovanú Nobelovou nadáciou.
Katolicizmus sa len celkom nedávno odvrátil od svojej pôvodnej zúrivej nenávisti voči Darwinovej evolučnej teórii a začal ju dokonca uvádzať ako argument v prospech „božej múdrosti“. Aby čitateľ pochopil, o čo tu v skutočnosti ide, zaradili sme do výberu eseje dobre známeho nekompromisného ateistu Richarda Dawkinsa, evolučného biológa, ktorý veľmi dobre vie, ako je to s údajnou konvergenciou vedy a náboženstva a aj v tomto prípade sme vybrali aj jeho rozhovor zo spomenutého televízneho programu Viera a rozum.
Francúzsky nositeľ Nobelovej ceny za lekárstvo a fyziológiu, Jacques Monod, je autorom výroku, ktorý veľmi dráždi teistov: „Človek nakoniec zistí, že je sám v bezcitnej rozľahlosti vesmíru, z ktorej sa vynoril iba náhodou. Ani jeho osud, ani jeho povinnosti neboli nikým predpísané.“ Aby čitateľ tento výrok správne chápal v kontexte ostatných názorov autora, ponúkame mu skrátený preklad záverečnej kapitoly Monodovej populárnej knihy Náhoda a nutnosť a krátky rozhovor s jedným teistom.
O moralizujúcom pôsobení náboženskej viery, hlavne katolíckej, si po stáročiach „pôsobenia“ svätej inkvizície ťažko robiť ilúzie. Napriek tomu sa aj dnešný boj za zákaz interrupcií na Slovensku nesie v znamení svätého kresťanského úsilia o ochranu nenarodeného života. Považovali sme teda za primerané uviesť na túto tému názory človeka nanajvýš povolaného, jedného z tých, ktorí odhalili štruktúru DNA, nositeľa Nobelovej ceny (1962), Jamesa Watsona. Jeho prinajmenšom sekularistické názory pokladáme za nepredpojaté, zbavené akejkoľvek militantnosti, a preto vhodné ako východisko na triezvu diskusiu.
Ateizmus je podľa nášho presvedčenia svetonázorom budúcnosti a to nás viedlo k tomu, že sme ako epilóg použili dielo známeho súčasného sekulárneho humanistu, Paula Kurtza, v ktorom sa autor zamýšľa nad perspektívami ľudstva. Dospieva k názoru, že niet alternatívy k používaniu zdravého rozumu, niet inej cesty vedúcej k zdravej spoločnosti, než je tá, ktorú ponúka kritické myslenie.
Zostavovatelia antológie sú prírodovedci: fyzik a biológ. O psychológii ako o exaktnej vede nemajú nadšenú mienku, ale chápu, že aj psychologickým aspektom náboženskej viery treba venovať pozornosť. Keďže je im navyše dobre známy fakt, spomínaný už na začiatku, že náboženská viera má hlboké psychologické korene, usúdili, že v porote vedcov neobídu ani hlas psychológa. Na tento cieľ zvolili veľmi známu osobnosť – Sigmunda Freuda. V jednej zo svojich populárnych prednášok o psychoanalýze podal zrozumiteľné vysvetlenie svojich názorov na psychologické podhubie, na ktorom vyrastá náboženská viera jednotlivcov, kultúr i národov.
Nie je naším cieľom nikoho nasilu presvedčiť o pravdivosti ateizmu. Snažíme sa iba zbaviť čitateľa jednostranného pôsobenia klerikálnej argumentácie, ktorá sa neopiera o dokázané pravdy, ale o „zjavené“ dogmy. V prostredí, v ktorom sa u nás od rána do večera valí na poslucháča rozhlasu a diváka televízie jediná „pravda“ o podstate sveta, považujeme za potrebné predstaviť aj odlišné názory, názory intelektuálneho výkvetu tejto civilizácie. Nech sa čitateľ stane arbitrom medzi týmito dvomi skupinami názorov.
Myšlienky ľudí, ako sú Ginzburg, Russell, Einstein, Weinberg, Monod či Watson, ponúkame zámerne. Sú to názory nositeľov Nobelovej ceny a nemožno teda povedať, že predstavujeme postoje obskúrnych autorov. Opakujeme, nemyslíme si, že by Nobelova cena mala zaručovať „správnosť“ svetonázoru autora. Niektorí jej nositelia sú veriaci a kresťanskí teisti nimi hlasne operujú, napr. N. F. Mott (fyzika 1977), M. Planck (fyzika 1918) a P. Sabatier (chémia 1912). Väčšinu však tvoria ateisti. Čitateľ by si mal názory vyberať len na základe argumentov, ktoré mu autor predkladá, nie podľa jeho spoločenského postavenia. Nám išlo o to, aby si nevyberal z jednostrannej ponuky, aby nedal prednosť Nostradamovi pred Einsteinom, a Dänikenovi pred Weinbergom len preto, že mu názory Einsteina a Weinberga niekto zatajil či skreslil.
1) Viac takých diel nájde čitateľ na internetovej stránke jedného zo zostavovateľov (http://www.geocities.com/bezboha), kde na tieto témy prebieha aj otvorená a neformálna diskusia.
2) Nemožno napríklad popierať, že v časoch komunizmu vychádzalo dosť veľa náboženskej literatúry (Katolícke noviny vychádzali – pod dozorom KSS – týždenne v desaťtisícovom náklade, vydavateľstvo Pravda vydalo niekoľko biblií) a teológia sa vyučovala na univerzitách. Ani väčšina duchovenstva nemala veľké problémy akceptovať prokomunistickú pretvárku.
Bratislava, zima 2004
Adam Roman
Rastislav Škoda |
|
