VILMA

Úvod

NEZARADENÉ beletria

VILMA

VILMA

Kód:

Dostupnosť:
Počet ks:	1 ks

0,- €

Do košíka

VILMA

VILMA Vilma je treťou časťou románovej trilógie: Majstri, Muškát, Vilma. Šikula nazval tieto romány knižkami o domovine. »
Autor:	Vincent Šikula • Slovenský spisovateľ, Bratislava 1979 • Edícia: Nová próza
Vydanie:	1.	Náklad:	14 000
Počet strán:	224 str.	Formát:	13 x 20,5 cm
Jazyk:	slovenský	ISBN:	13-72-082-79
Väzba:	viaz., tvrdá celoplátenná s prebalom	Stav:	stará - 2. (1 ks)
Cena:	90 Sk


Popis:	Keby ste sa opýtali autora tejto knižky, ako prišiel na myšlienku napísať trilógiu (Majstri, Muškát, Vilma), odpovedal by vám, že mu nikdy nič takého vôbec na um neprišlo. Pred rokmi začal písať knihu o Imriškovi Guldánovi, o jeho otcovi a bratoch, pri písaní sa mu však čoraz väčšmi dostávala do popredia Imrova žena— Vilma. Takže záverečná časť trilógie, ktorú vám autor dnes predkladá, vznikla— pravdaže, v inej podobe— na začiatku. Len potom, dodatočne sa autor v Majstroch a v Muškáte vrátil ku Guldánovcom. Román sa začína rozprávaním Rudka o škole, rodine a postupne aj o susedoch Guldánovcoch. V čase vojny k nim chodieval často a spolu s Vilmou sa rozprávali a čakali na Imriška -Vilminho muža a Bidenka –Rudkovho brata. No z vojny sa vrátil, iba Imro a aj to chorý. Rudkovi sa nepáči, ako ho Vilma stále upozorňuje, že má byť ticho, lebo Imriško spí. On to vie a vidí, ako sa Vilma a majster trápia pre Imra. Veria, že vyzdravie a každému hovoria, že sa mu polepšilo. Imro sa znovu začal učiť chodiť a Rudko to okomentoval takto: „Ak učíte malé decko chodiť, vždy je z toho radosť, tešíte sa z každého krôčiku, no ak učíte chodiť dospelého, kt. už pred tým chodiť vedel, je to len utrpenie.“ Imrovi sa predsa zlepšuje jeho zdravie, dokonca sa chodí prechádzať po dedine a jej okolí. Vilma sa mení, už nie je taká ako bola a na Rudka niekedy kričí. Jemu sa to nepáči, a preto tam už chodí menej. Raz sa poháda s Vilmou, tá mu dá zaucho a on v zlosti chytí kameň a rozbije im okno. Nehnevali sa dlho, ale jeho návštevy boli zriedkavejšie. Imriško začal chodiť s majstrom do roboty a Vilma dostala na starosť Okoličský park. Imro ju má rád, ale nedáva jej to najavo, ona by chcela, aby ju niekedy aspoň pohladkal. Autor to opisuje slovami: „Otupno. Prázdno. Deň čo deň. Hádam by už tak nemalo, nemuselo byť. Stále je všetko rovnaké, no zároveň čosi chýba.“ Roky plynú a s Rudka sa stal študent, mal veľa kníh a potreboval poličku a tak zašiel k susedom, tam našiel Vilmu plakať. Vilma sa mu posťažovala, že si s Imrom už nerozumejú. Keď tam bol druhý krát, zase sa mu žalovala. Rozprávala o tom, že už nie je taká pekná ako kedysi. Rudko jej vravel, že to nie je pravda, no ona si stále len svoje rozprávala. Odrazu si začala vyzliekať šaty a kázala Rudkovi, aby jej opakoval, že je pekná. Po tejto udalosti Rudko dlho rozmýšľal o všetko a rozhodol sa ísť za Vilmou, no tá mu povedala nech na všetko zabudne, nech si všíma radšej jej neter. Po dedine sa šíria klebety o tom, že Imro má frajerku. Vilma si to nepripúšťa, no raz ju nahnevá suseda a chce zistiť pravdu, no nakoniec sa obráti domov. Na druhý deň sa Imro sťažuje, že mu je zle. Keď sa mu zhoršuje zdravie, rozhodnú sa ho dať do nemocnice a istú dobu tam pobudne. Majster navrhne Vilme, aby vzali Imra naspať domov, lebo v nemocnici mu už aj tak nepomôžu. Doma sa cíti aspoň o niečo lepšie, ale jeho koniec sa blíži a Imro zomrie.

Prepnúť zobrazenie na plnú verziu

Vytvárame eshopy - Atomer.sk