PIESEŇ O BERNADETE

Úvod

NEZARADENÉ beletria

PIESEŇ O BERNADETE

PIESEŇ O BERNADETE

Kód:

Dostupnosť:
Počet ks:	1 ks

0,- €

Do košíka

PIESEŇ O BERNADETE

PIESEŇ O BERNADETE Kniha je o dievčatku Bernadete z Lurd, a zázračných skutkoch uzdravenia ľudí, ktorí robili púť do Lurd.
Autor:	Franz Werfel • Peter Studenský, Žilina (cca 1950) • Edícia: Svetové diela
Vydanie:		Náklad:
Počet strán:	560 str.	Formát:	15 x 21 cm
Jazyk:	slovenský	ISBN:
Väzba:	viaz. tvrdá poloplátenná	Stav:	stará - 2. (1 ks)
Cena:	151 Sk


Popis:	Pieseň o Bernadete je najúspešnejší román Franza Werfela a zaraďuje sa do klenotnice svetovej literatúry. Román je napísaný podľa skutočnej udalosti. Autor verne a príťažlivo približuje čitateľovi celú atmosféru v Lurdoch, celý začiatok a priebeh zjavení. Chudobnému dievčaťu z pyrenejského údolia Bernadete Soubirousovej sa zjaví pri massabiellskej jaskyni Pani, ktorá ju poverí určitým poslaním. Kým sa uskutoční, musí Bernadeta zniesť veľa príkoria. Zvíťazí však jej nezlomená viera, ktorá spolu s čistotou jej srdca presvedčí cirkevné i svetské vrchnosti, ktoré nakoniec uznajú zjavenia Panny Márie za pravé a vytrysknutý prameň vody za zázračne uzdravujúci. Nenechajte si újsť úžasný čitateľský zážitok! UKÁŽKA: V „žalári'' Francois Soubirous vstáva za tmy. Je presne šesť hodín. Už dávno nemá strieborné hodinky, svadobný dar múdrej švagrinej Bernardy Casterotovej. Potvrdenie mestskej záložne na ne a na niekoľko lacných šperkov prepadlo ešte vlani na jeseň. Soubirous vie, že je presne šesť, hoci zvony farského kostola zo Saint Pierre ešte nezvonili na rannú omšu. Chudobní ľudia majú cit pre čas. Aj bez ciferníka či hlaholu zvonov vedia, koľko je hodín. Chudobní ľudia sa vždy boja, že prídu neskoro. Muž sa natiahne za drevákmi, ale podrží ich v ruke, aby nerobil hluk. Stojí bosý na kamennej dlážke a načúva mnohotvárnemu oddychovaniu spiacej rodiny. Táto obdivuhodná hudba mu zviera srdce. V miestnosti spí šesť ľudí. On a Louise si ponechali dobrú svadobnú posteľ, svedka ich nádejného začiatku. Ale obe ešte nedospelé dievčatá, Bernadeta a Marie, musia spať na veľmi tvrdých lôžkach. Dvoch najmladších, Jeana-Marie a Justina, ukladá matka na slamník, ktorý cez deň zvinú a odložia. Francois Soubirous sa nehýbe z miesta a hľadí na otvorený sporák. Vlastne to ani nie je naozajstný sporák, ale veľké ohnisko, ktoré kamenár André Sajou, majiteľ tohto „prepychového" bytu, narýchlo zhotovil pre svojich nájomníkov. Pod popolom tlie a praská ešte niekoľko čerstvých konárov, ktoré dosiaľ nezhoreli, lebo boli privlhké. Chvíľami sa mihne bledá žiara. Muž však nemá silu rozdúchať zvyšok ohňa. Obracia pohľad k oknám, za ktorými sa už začína brieždiť. Vtom sa jeho veľká rozladenosť zmení na hnevlivú zatrpknutosť. Na pery mu sadá kliatba. Soubirous je zvláštny človek. Väčšmi ako biedna izba ho hnevajú dve zamrežované okná, jedno väčšie, druhé menšie. RECENZIA: Kniha Pieseň o Bernadete ma sprevádza od detstva a svojsky poznačila isté obdobia môjho života. Ako čitateľku ma fascinoval už samotný úvod. Vnímala som ho až filmovo. Autor Franz Werfel v ňom totiž spomína, ako v roku 1940 utekal s manželkou pred fašizmom a niekoľko týždňov sa skrývali vo francúzskom mestečku Lurdy. Tu spoznal príbeh štrnásťročnej Bernadety Soubirousovej, ktorej sa v tunajšej Massabielskej jaskyni od februára do júla 1858 zjavila opakovane Panna Mária (tento rok si pripomíname 150 výročie) a dozvedel sa aj o zázračných uzdraveniach vodou z prameňa, ktorý tu vytryskol. Rozhodol sa, že ak sa mu podarí dostať zo zúfalého položenia a dosiahnuť spásonosné brehy Ameriky, on- židovský spisovateľ ospieva katolícku sväticu... Stalo sa. Werflovci spolu s Heinrichom Mannom a jeho manželkou sa dostali cez Pyreneje do Španielska a z Portugalska odplávali do USA. Werfel svoj sľub splnil v roku 1941 v Los Angeles knihou Pieseň o Bernadete. O dva roky neskôr tu vznikla jej filmová adaptácia. Bol to jeho posledný román, lebo muž, ktorý sa narodil v Prahe, písal po nemecky, hlásil sa k Rakúsku a získal americké štátne občianstvo, v roku 1945 zomrel. Mimoriadne úspešné, i keď možno literárne nie najkvalitnejšie, dielo svetoznámeho spisovateľa si našlo po vojne cestu aj na Slovensko. O práva na preklad sa vraj pôvodne uchádzala Hana Zelinová, ale nakoniec ich od Werflovej vdovy Almy Mahlerovej a jej švédskych právnikov získal môj otec ako vydavateľ a matka ako prekladateľka. V rokoch, ktoré nasledovali, som na to bola hrdá, ale neraz som to i ľutovala, lebo vtedajší socialistickí kádrováci si na tomto fakte a skutočnosti, že sa moje meno zhoduje s menom prekladateľky, vždy patrične „zgustli “a nezabudli to zdôrazniť ako môj buržoázno-katolícky mínus... A teraz trochu štatistiky: V uvoľnenej politickej atmosfére roku 1968 siahlo po tomto titule vydavateľstvo Tatran, ale „vďaka“ okupácii sa k čitateľom dostal až v roku 1992. O tretie slovenské vydanie sa postaralo vydavateľstvo Motýľ v roku 1996. Zdá sa však, že čitateľský záujem neustal, lebo v decembri 2007 knihu priniesol na náš trh v štvrtom slovenskom upravenom vydaní LÚČ. Možno sa nepatrí komentovať knihu, s ktorou som až natoľko osobne spätá, ale nedá mi. Lebo Pieseň o Bernadete - príbeh z 19. storočia, napísaný očami autora 20. storočia, zaujme vari aj čitateľa v 21. storočí, či je veriaci alebo nie, svojím podtextom, či tým ako Werfel naliehavo oslavuje „Božie tajomstvo a ľudskú svätosť. Bez ohľadu na časy, ktoré sa s posmechom, s hnevom a ľahostajnosťou odvracajú od týchto posledných hodnôt nášho života.“ Elena Ťapajová (Zdroj: litcentrum.sk)

Prepnúť zobrazenie na plnú verziu

Vytvárame eshopy - Atomer.sk