FAKÍROVE DOBRODRUŽSTVÁ I.

Úvod

NEZARADENÉ beletria

FAKÍROVE DOBRODRUŽSTVÁ I.

FAKÍROVE DOBRODRUŽSTVÁ I.

Kód:

Dostupnosť:
Počet ks:	1 ks

0,- €

Do košíka

FAKÍROVE DOBRODRUŽSTVÁ I.

FAKÍROVE DOBRODRUŽSTVÁ I. Dvojzväzkový autobiografický román. Životné zážitky sadzača, námorníka, potulného komedianta, fakíra, učiteľa, novinára. »
Autor:	Vsevolod Ivanov • Slovenský spisovateľ, 1963 • Edícia: SPKK, zv. 169.
Vydanie:	1.	Náklad:	55 000
Počet strán:	296 str.	Formát:	13,5 x 20,5 cm
Jazyk:	slovenský	ISBN:
Väzba:	viaz., tvrdá celoplátenná + prebal	Stav:	stará - 2. (1 ks)
Cena:	45 Sk


Popis:	Azda žiaden zo sovietskych spisovateľov, ktorí prišli do literatúry po r. 1917, nemal za sebou takú pestrú životnú cestu ako Vsevolod Ivanov (1695 —1963), autor Pancierového vlaku a Modravých piesočín. Nevyčerpateľné zážitky sadzača, námorníka, potulného komedianta, fakíra a neskôr učiteľa, novinára boli mu stálym prameňom inšpirácie, podstatne ovplyvnili jeho prvé poviedky, ktoré si Ivanov dokonca sám sádzal a vydával. Ich nevšedná rýdzosť a originalita predurčovala však spisovateľa k vyslovene autobiografickému žánru. A naozaj, Vsevolod Ivanov pomerne skoro — ani nie štyridsaťročný — vydal v troch častiach prvý veľký autobiografický román Fakírove dobrodružstvá. Je to iný typ prózy, než je klasická línia ruského autobiografického románu, vedúca od trilógie Leva Tolstého cez Aksakova k Nikltovmu detstvu Alexeja Tolstého. U Ivanova stojí v popredí dej, akcia, jeho hrdinovia oveľa menej uvažujú o sebe a o svete, zato učia sa v ňom žiť, od samého detstva sa v ňom musia učiť žiť, pretože dom, rodičia im môžu dať na cestu do života najviac ak batôžtek so šiškami. Taká je cesta malého Sivolota do zložitého, chmúrneho, nepriateľského, a predsa krásneho sveta. Téma gorkovských univerzít tu ožíva v novom, sviežom a neopakovateľnom svetle. Drsné obrazy okurovského Ruska, špinavého, temného, úbohého i krutého — a zároveň viera v hrdosť a krásu človeka, nezdolný životný optimizmus, umocnený osobitným humorným ladením knihy. Zdá sa, že je to práve humor — chvíľu jemný, ironizujúci, chvíľu detsky nespútaný — ktorý dodáva Ivanovovmu ťažkému a v podstate smutnému materiálu švih, eleganciu a čaro. Ivanovova kniha sa, pravda, vymykala svojím poňatím nielen zo žánru ruského autobiografického románu, ale aj hlavným tendenciám sovietskej literatúry začiatku tridsiatych rokov. Azda preto niektorí kritici dosť ostro knihu napadli, neuvedomujúc si špecifickosť i hranice autorovho zámeru. Medzi kritickými hlasmi sa však našli i oprávnené výčitky. Najmä rady Maxima Gorkého poslúžili autorovi pri prepracúvaní románu, ktorý od roku 194S vychádza v čoraz väčších nákladoch a je dnes v Sovietskom sväze veľmi populárny.

Prepnúť zobrazenie na plnú verziu

Vytvárame eshopy - Atomer.sk