CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI

Úvod

NEZARADENÉ beletria

CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI

CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI

Kód:

Dostupnosť:
Počet ks:	0 ks

0,- €

Do košíka

CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI

vypredaná CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI Romantický príbeh krásnej Cigánky a obludného Quasimoda, dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia stredoveku. »
Autor:	Victor Hugo • Slovenský spisovateľ, Bratislava 1972
Vydanie:	3.	Náklad:	40 000
Počet strán:	560 str.	Formát:	13,5 x 20,5 cm
Jazyk:	slovenský	ISBN:	72-003-73
Väzba:	viaz. tvrdá celoplátenná + prebal	Stav:	stará - 2. (0 ks)
Cena:	90 Sk


Popis:	Kritika i literárna história, ale predovšetkým čitateľstvo už dávno vybojovalo boj o Hugov román Chrám Matky božej v Paríži proti rozpakom a mlčaniu oficiálnej tlače roku 1831, proti reakčným romantikom vtedajších čias, neskôr proti buržoáznej kritike, ktorá ho s Trestmi a s celým jeho dielom dramatickým odsúdila a pohŕdavo označila za „vhodný len pre domovníčky", no i proti cirkevným aj iným indexom zakázaných kníh. História dokázala malichernosť výhrad o autorovej poplatnosti Scottovmu „historickému románu", o „nemravnosti" a o tom, že niet v ňom „náboženstva", o „melodramatičnosti", na ktorú zahynul Dumasov historický román, a potvrdila správnosť slov Lamartinových, ktorý popri výhradách musel uznať, že je to „dielo kolosálne", že Hugov sen stať sa géniom nebol prázdnou romantickou ilúziou a že už v tomto diele dokázal, že je „Shakespearom románu" a román „veľkou, hlbokou, silnou a nesmiernou epopejou stredoveku". Chrám Matky božej začal Hugo písať 25. júla 1830 a júlová revolúcia mu vyrazila na čas pero z ruky. Nie na škodu nielen tohto románu, ale nie na škodu i celého Hugovho génia. Romantický dualizmus, tieto váhy medzi tmou a svetlom, reakciou a pokrokom, sa prevážili na misku pokroku. Do podstaty historického románu vstupuje realita najreálnejšia, ľud, tu parížska chudoba, ešte neuvedomelá, ale živelne sa búriaca a trhajúca okovy cirkevnej tyranie, nevedomosti, objavujúca svoje ušľachtilé jadro a lásku a ľudskosť uprostred stredovekej neľudskosti a tmy. Pierre Gringoiie, Quasimodo, Esmeralda — to sú vpravde ľudoví hrdinovia, práve tak ako všetci tí sudcovia, šľachtici i meštiaci s kráľom a Claudom Frol-lom i s celou biskupskou a pokryteckou suitou sú hrdinovia opaku, reprezentanti stredovekej temnoty, povery, pretvárky, obludnej moci a okov... A nad všetkým mohutná freska katedrály, výtvoru robotníka, vedeného géniom umelca .. . Čitateľ nielen nemá rád, ale ani nepotrebuje kľúče a návody. Domnievame sa však, že sociálny aspekt v našom románe nie je malicherný, práve tak ako ani aspekt slobody, drviacej okovy, a svetla prenikajúceho temnoty, aspekt pokroku... Tento kľúč nie je azda ten najzbytočnejší . . .

Prepnúť zobrazenie na plnú verziu

Vytvárame eshopy - Atomer.sk