Obžaloba náboženstva 2

Z PREBALU:

Profesor Dolan je vynikajúci znalec histórie náboženstva a známy americký publicista, ktorý je autorom stoviek populárnych i odborných článkov i rozsiahlejších prác. Samotná kniha, ktorú predkladáme čitateľovi, je svojím spôsobom unikát špeciálneho žánru. Žiadalo by sa povedať, že je to jedinečná obrovská svetová slávnostná prehliadka. Na tejto prehliadke defilujú pred našimi očami vybrané citáty svetových - ale aj menej známych vedcov, historikov - odborníkov, filozofov, spisovateľov, ale aj teológov a náboženských kazateľov. Autor tu - na tomto materiáli - dokázal dôstojnosť SAMOSTATNE mysliaceho človeka. Ku každému z citátov zaujíma svoje vlastné analytické poznámky, rozbory, ktoré vyúsťujú v ucelený názor, ktorý síce môže byť akokoľvek subjektívny, avšak jeho presvedčivosť a sila preváži na vážkach u každého mysliaceho človeka.

•••

ÚRYVOK:

Kapitola XLIII: Ježiš

V liste zo dňa 17 apríla 1823 adresovanom Adamsovi, Thomas Jefferson napísal: „ Príde deň. keď to mystické stvorenie Ježiša Najvyššou Bytosťou ako jeho otcom, v maternici panny, bude pokladané za rovnakú bájku ako pôrod Minervy, ktorá vyskočila z hlavy Jupitera.“ (poznámka prekladateľa: John Adams , prezident Spojených Štátov od 1797 do 1801 - Thomas Jefferson , prezident Spojených štátov od 1801 do 1809 )

J.E. Renan a H.E. Taine posudzovali náboženstvo asi pred sto rokmi a prišli k záveru , že je chaotické a že sa zosype za päťdesiat rokov. Náboženstvo však vydržalo a ostáva naďalej chaotickým. Niekto by mohol namietať proti Jeffersonovi, že takéto posvätné veci nazýva „bájka“ . Veď tí starí Rimania boli rovnako precitliveli ak niekto pochyboval o pôvode Minervy z Jupiterovej hlavy ako dnešní kresťania, ak niekto zapochybuje o Ježišovi ako synovi Boha zrodenom z panny.

Albert Schweitzer v Hľadaní historického Ježiša (The Quest of the Historical Jesus) píše: „Ježiš Nazaretský, ktorý vystupoval ako mesiáš a kázal o božom kráľovstve na zemi a potom zomrel, aby zavŕšil svoje dielo spásy, v skutočnosti nikdy nejestvoval.“

Ježiš, ktorý nebol neomylným prorokom,( ktorého intelekt nedosahoval intelekt Sokrata, Platóna alebo Aristotela) možno existoval. Ježiš, ktorý žiada od svojich stúpencov slepú poslušnosť , ktorý žiada od nich aby potlačili svoje city, žiadosti a emócie, aby sa vyhýbali otázkam a skúmaniu či je niečo skutočnosť alebo nie je, aby sa stali detinskými a verili všetko, taký muž zaiste a pravdepodobne mohol existovať.

Ježiš údajne veril, že Žalmy napísal Dávid ( rovnako ako tomu verili všetci ľudia tých časov). Dnešní psychológovia by povedali, že zaťažil svojich stúpencov ideológiou vytvárajúcou všetky možné druhy neurotických porúch. Iba vonkoncom ľudská bytosť mohla veriť v peklo, diablov, odsúdiť niekoho na večný oheň, poslať nevinné prasiatka Gadarinské, aby sa utopili v mori, prekliať figový strom. Je to človek, rozprávajúci v hádankách, schvaľujúci ľahkomyseľnosť, hroziaci sa znalostí, predpovedajúci hroziaci koniec sveta, vyjadrujúci opovrhovanie s rodinnou jednotou. Teda všetko s podobným myslením ako tí čo sa z neba údajne pozerajú ako sa ich blížni pečú v pekelných plameňoch. Ježiš žiadal, aby predviedli jeho nepriateľov a zabili ich pred jeho očami( Lukáš 19:27)

Ježiš bol tiež mužom, ktorý zvestoval správu o všeobecnej láske pre ľudstvo. Urobili by sme dobre ak by sme túto dôsledne poslúchli. A čo tak oslavy Vianoc? Ak oslavujeme deň Washingtona, Lincolna, Martina Luthera Kinga jr., prečo by sme nemohli oslavovať aj deň Ježiša? Ak kanonizáciu chápeme ako uznanie, že niekto v histórii vynikal o kúštik viac než tí ostatní vynikajúci muži a ženy, môžeme jeden deň rezervovať pre nich, aby sme si ich uctili. Všetci štyria (Washington, Lincoln , King jr. a Ježiš) si zaslúžia, aby sme si ich pripomenuli. Ale to neznamená, že máme výhovorku na to, aby sme boli celkom pojašení pri našom chválorečení. Tieto štyri osobnosti nadaných ľudí môžu lepšie poslúžiť ako príklad hodný sledovania, ak uznáme, že aj oni boli omylnými ľuďmi -- všetci so svojim ego, s vystupňovanou sebaúctou, ale tiež so slabôstkami. Inými slovami, všetci boli iba ľudia a preto museli byť občas aj niečo menej dokonalými. Potom uznáme aj ich mimoriadnu povahu, avšak ich budem súčasne pokladať za vzory vhodné sledovania ľuďmi, čo chcú aby boli podobne rešpektovaní ako oni.

Americký novinár Lincoln Stephen napísal: „ Nie je to žiaden cynický vtip, ale pravda, že keby kresťanské cirkvi videli čím sú, nebolo by v tom veľa kresťanstva“ Dnešné kresťanstvo je celkom iné, ako to odznelo s Ježišových pier. Je treba si iba prečítať to čo sa pokladá za jeho slová, aby sme prišli k záveru, že to je pravda. Moderní kresťania k tomu pridali folklór a pokrytectvo, ktoré by Ježiš nikdy nepripustil, že je to jeho náuka. Samozrejme ani Ježiš nehovoril všetko tak, aby to dávalo nejaký zmysel, ako sme už spomenuli v predchádzajúcom odseku.

Čo dnes cirkvi hlásajú a čo nám predstavujú vo svojich tirádach na televíznych obrazovkách, je akýsi druh prehnaného, mystického na diablovi závislého náboženstva., navyše dôkladne komercionalizovaného. Je zamerané skôr na to ako zbaviť poslucháčov ich peňazí než viesť k spoločenskej súdržnosti a k ľudskej poctivosti. Je tu aj jeden odlišný druh idealizovaného kresťanstva, ktorý nenájdeme v knihách Je to systém hodnôt, o ktorom sa niekedy zmieňujeme ako o „kresťanské správanie sa“ Toto idealizované kresťanstvo je možno v rovnakej miere nájsť aj judaizme, budhizme, šintoizme, konfúcionizme, v islame, ba dokonca aj v ateizme.

Ježiš (podľa Lukáša 14:26) údajne povedal „Každý kto nebude nenávidieť svojho otca, matku, manželku a deti, bratov a sestry, áno dokonca svoj vlastný život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Tieto slová Ježišove sú tak absurdné, že stále chceme dúfať, že je to iba chyba prekladu. Môžeme sa však prehrabávať v hocijakých prekladoch nachádzame tam prakticky vždy to isté, niekedy vyjadrenú inými slovami.

Jim Jones, David Koresh a iní ľudia takéhoto typu sú známi tým, že povedali svojmu krúžku prívržencov ešte o veľa horšie slová než tie Ježišove. Ako môžu byť takíto príkladom dokonalosti? My sa domnievame, že v našej spoločnosti je rodinná harmónia tou najpevnejšou skalou na ktorej je založená celá spoločnosť. (poznámka prekladateľa: Sekta CHRÁM ĽUDU - zakladateľ JIM JONES- dohodli sa spáchať masovú samovraždu, pri ktorej zahynulo 638 dospelých a 273 detí. zastrelením alebo požitím smrtiaceho jedu.- SEKTA DAVIDA KORESHA -. V apríli 1993 mala polícia úmysel ich vypočuť. Sektári sa napokon povraždili a zapálili budovu, v ktorej zväčša uhoreli.) Ostáva pre nás záhadou či Ježiš bol unesený nejakou momentálnou nepríjemnosťou, aby sa takto vyjadril, alebo či prechovával naozaj také opovrhovanie pre rodinnú solidaritu.

Novinová služba „ Scripps Howard News Sercice“ cituje Johna Richesa, člena teologickej fakulty v Glasowe, ktorý povedal : „Ukrižovanie sa spojuje často s antisemitizmom, musíme si na to dávať pozor.“ Riches je „expert“ v dejinách o Kristovi a je predsedom skupiny, ktorá hľadá umelca, ktorý by zobrazil Ježiša pre dnešný moderný svet. Hlavnou obavou , podľa Richesa je, že namaľovanie ukrižovania, by mohlo nabádať kresťanov, aby atakovali židov. Bližšie nehovorí o tom, čo myslel tým „musíme si na to dávať pozor“ -- ak sa týmto chcel vyhnúť antisemitizmu.

Iste že by niekto mohol namaľovať moderného Ježiša ako sa usiluje vyliečiť chorých na malomocenstvo v Carville , Louisiana (leprozárium pre chorých v Spojených štátoch), alebo ako zobúdza z mŕtvych Ryana Whita, ako nakŕmil všetkých utečencov z Kosova piatimi bochníkmi chleba a dvomi rybami, ako vyliečil Christohera Reeva. Iní umelci by mohli namaľovať Ježiša ako prichádza druhý krát v pancierovom vozidle bezpečnom proti priestrelom v parádnom sprievode na Fifth Avenue.. Takýto moderný Ježiš by mal byť nesporne oblečený do pekného obleku, či už by sa zaoberal zneškodnením Saddama Husseina, alebo Slobodana Miloševičeva, alebo keby hlásal asketizmus pre Wall Street. Keby si však maliar zvolil scénu posledného súdu v nebesiach, potom by bol vhodnejší oblek astronauta, kde by Ježiš bol umiestnený vo svojej súkromnej vesmírnej lodi. Jedna z týchto malieb by celkom iste získala cenu.

V Merriam-Websterovoej encyklopédii je definícia statočnosti. Táto zdôrazňuje silu mysle a pevnosť odhodlania v plnení zámerov; spočíva teda vo vytrvalosti, fyzickej a duševnej húževnatosti, a odvahe neustupovať pred prekážkami.

Ježiš vravel: „Kráľovstvo božie je vo vás“ V Lukášovi (17:21) je citovaný Ježiš takto: „ Na nás záleží nachádzať silu urobiť tento svet lepším.“ Ak chceme dať meno „Boh“ tej duševnej sile a odhodlanosti, ktoré sú v nás, nevidím vôbec dôvod namietať proti tomu. Ale nevidím ani žiadnu výhodu tak robiť. Keď sa raz naučíme všetci spoliehať sa na seba a uvedomiť si naše vlastné pozoruhodné možnosti, uskutočníme mnohé z našich želaných zámerov a neostane miesto pre význačné črty statočnosti, alebo na také blahodarné schopnosti výnimočných jednotlivcov, na aké nemôžeme ašpirovať. Ak sa nám nedarí urobiť z tejto zeme nebo, tak ako by sme chceli, je to preto, že nám chýba vôľa tak urobiť. Nie je to preto, že nemáme v sebe schopnosti riešiť problémy, ktorým čelíme. Pri správnom spôsobe morálnej výchovy a pri uvážlivom používaní nášho rozumu a intuícií by sme mohli urobiť veľa v záujme odstránenia všetkého zla a násilia na svete. Ak nedovolíme, aby sme skĺzli naspäť do tmavých čias stredoveku, môžeme si byť istí, že ľudské pokolenie Homo sapiens prežije

Uctievať nezmysly a pripisovať pokrok mytologickým postavám slúži iba na ohlupovanie ľudstva a jeho udržiavanie na úrovni priemernosti. S vierou v naše vlastné schopnosti vykoreniť nevyriešené problémy možno zabezpečiť existenciu nášho jediného živočíšneho druhu, ktorý je pravdepodobne jediný vytvorený vo vesmíre a nadaný schopnosťou myslieť.

Laura Nyo vo svojom diele Kamenitý koniec (Stoney End) píše: „ Bola som vychovaná v znamení dobrej knihy Ježišovej, pokiaľ som nezačala čítať aj medzi riadkami.“ Nič úplne nového v Novom Zákone nie je -- pokiaľ ide o hlásanie etiky. Myšlienky, ktoré vyslovil Ježiš boli už vyjadrené aj v Starom Zákone, a v Talmude. Písomnosti mnohých veľkých civilizácií obsahujú taktiež rovnaké myšlienky. Keby sme sa vedeli odpútať od dogmy kresťanstva, že Ježiš bol božstvom a ušetrili si všetky tie dokazovania, a preto prijali, že Ježiš bol iba človekom, hoci aj mimoriadne nevšedným, bolo by azda možné sústrediť sa na to čo z jeho posolstva ostáva platné až dodnes.

Tie kresťanské Sväté Písma, ktoré reverend J. H. Holmes popisuje ako ideál Ježiša vo svojej knihe Názor rozumného človeka na náboženstvo (The Sensible Man’s View of Religion), popisujú však aj človeka, ktorý bol posadnutý odrezávaním rúk, škrípaním zubov a hrozbou večného pekelného mučenia. Keď čítame oba Zákony Biblie, musíme prísť k záveru, že „nastaviť druhú tvár“ keď nás niekto udrie nebolo bežným odporúčaním v biblických časoch.

Edward Dahlberg v „Pretože som bol zo živého mäsa“ (Because I Was Flesh) napísal: „Nemôžeme žiť, mať starosti alebo zomrieť namiesto niekoho iného, pretože utrpenie je veľmi cenné na to aby sme sa oň delili.“ Dahlbertova poznámka trafila do živého, avšak v doslovnom zmysle nie je jeho predpoklad vždy platný. Jeho záver o utrpení ako o niečom veľmi cennom celkom iste už hraničí s kalnými vodami. Práve včera popisovali v jednom show v rádiu ako starší občan v Nemecku si zamenil svoj občiansky preukaz s mladým, len preto, aby ho zachránil pred deportovaním do Auchwitzu. Aj mnohí rodičia priamo žijú iba pre svoje deti. Som si istý tým, že by radi venovali svoje srdce alebo pečeň svojmu dieťaťu, ktoré ho potrebuje, ak by na to získali lekára. ( poznámka prekladateľa: darovanie týchto orgánov za živa, by znamenalo samovraždu). Inými slovami ak niekto sám trpí keď pozoruje utrpenie iného, možno povedať, že to utrpenie sa zdvojnásobilo, nie že sa oň niekto rozdelí s iným. Ten pôvodne trpiaci človek trpí naďalej, možno dokonca, že ešte viac. Avšak jeho utrpenie nie je za žiadnych okolností niečo „cenného.“

Ježiš, ktorý zomrel za naše hriechy, ako sa to často cituje -- avšak nikdy nevysvetľuje, je táranie – a to je práve ten skutočný odkaz Dahkbergov. Sväté Písmo je tak preplnené nezmyselnosťami, že ani jeho moderní vykladači nemajú výčitky svedomia, prikladať k nim ďalšie. V Biblii možno nájsť často spájanie príčin a následkov, hoci to nemá žiadnu príčinnú súvislosť. Ak by vedec napísal knihu tak preplnenú omylmi ako je to v tých početných posvätných písmach rôznych náboženstiev vysmiali by ho. Prečo teda niektorý religionista nenapíše novú – prijateľnú knihu. Neviem na to odpovedať. Rudi Gelsey začal niečo takého písať, čo začína titulom „ predstavte si ... nová biblia, ale to bol iba začiatok. Kto to dotiahne až do konca?

John Marrant v kázni, ktorú predniesol pred Africkou lóžou v Bostone, Massachusetts sa vyjadril: „Žiaľ, veľmi veľa kresťanov, tých takzvaných kresťanov, nečerpá svoje náboženstvo z toho čo Kristus povedal, ale z toho čo napísali tí, ktorých oni pokladajú za erudovaných.“ Počúvať to, čo povedal Ježiš, nie je zlá rada. S jeho pomocou by sme naozaj mohli založiť veľmi účinnú rozpravu o morálnosti. Avšak Ježiš nám dáva iba veľmi málo, čo by mohlo pomôcť sformulovať náboženstvo. Väčšinu toho čo sa dnes volá kresťanstvo by Ježiš sám zavrhol. Jeho úsilie by bolo zmarené v dejinách, nebyť Pavla a tých pisateľov evanjelií a napokon aj cisára Konštantína.

Kresťanstvo má tak veľa foriem ako je ľudí, ktorí o ňom píšu. Napísať iba to , „čo povedal Ježiš“ by sotva zaplnilo šesťdesiat stranovú knižočku, napriek tomu asi 60,00 strán „Života Ježiša „ bolo už popísaných a všetky knižnice sú zaplnené inými knihami, ktorých časti sú venované Ježišovi. Už z toho samého vyplýva, že autori týchto kníh museli si veľa vymyslieť z toho čo napísali. Oni totiž nepíšu až natoľko o Ježišovi ako skôr o sebe samých. Stupeň inteligencie niektorých ľudí hovoriacich o Ježišovi možno zistiť aj pri počúvaní kresťanských evanjelistov chvastajúcich sa v rozhlase alebo v televízii.

Knihy, ktoré píšu religionisti o Ježišovi sú zväčša výmysly a nemali by obstáť pri schvaľovaní komerčne založených vydavateľstiev. Ešte častejšie sa takéto knihy vydávajú vo vydavateľstvách spravovaných vlastnými materskými cirkvami. Ja sám som čítal dosť takýchto kníh, aby som zistil aké sú plytké a nesúvislé. Mnohí kresťania, ako sa John Marrant vyjadril, dostávajú veľmi deformovaný názor o kresťanstve z týchto kníh.

Alexander Wallace zo Škótska napísal: „ Nejestvuje spôsob, aby v tej tridsaťročnej ságe (trvanie života Ježiša), niekto mal možnosť pravdivo zaznamenať skutočnosť, aká sa stala.“ Napriek tomu všetka tá vzrušujúci správa o Ježišovi a jeho činoch sa podrobne popisuje – dokonca s doslovným citovaním čo povedal - v Novom Zákone. Toto by mohlo nasvedčovať aj, že to bola všetko extrapolácia o činoch a slovách takej osoby, o ktorej existencii možno aj pochybovať. Walace sa v tomto zmysle aj vyjadruje v liste napísanom redaktorovi časopisu „Humanista Škótska.“ a dokazuje to dosť vierohodne. Podľa Walaceho je obzvlášť jeden dôkaz pozoruhodný: Počnúc od vyvražďovania novorodencov na rozkaz Herodesa, až po zmŕtvychvstanie – teda od tohto popisovaného neuveriteľného hororu až po ten „nepredstaviteľný zázrak“- nieto o tom ani tej najmenšej zmienky v knihách iných historikov, okrem (nehistorickej) knihy Nový Zákon.

Wallace tvrdí, že je takmer nemožné, aby Herodes „nechal prežiť zabitie všetkých novorodených každého židovského rodičovského páru Palestíny“ Ďalej hovorí, že Herodes nemal na to zmocnenie z Ríma, aby vydával také rozkazy, keby to bol urobil, bol by sám popravený. Cisár Augustus bol jediným vládcom v Rímskej ríši a nikdy by nedovolil takýto masaker. Nie Herodes, ale Tiberius bol miláčikom cisára Augusta a stal sa jeho nástupcom keď Augustus dosiahol vek 67 rokov, teda desať rokov pred jeho smrťou v r. 14 nášho letopočtu. Masaker, ten útek do Egypta a história, ktorá nasledovala, vrátane celého Ježiša (podľa toho ako to tvrdí Wallace) sú všetko holé výmysly.

Stále však najsilnejším dôkazom proti existencii Ježiša je, že nikde nie je zmienka o ňom v historických záznamoch z tých čias. Niekedy nám vravia: veď Homér sa nevolal Homér a Shakespeare sa tiež nevolal Shakespeare, azda aj Ježiš bolo vymyslené meno pre niekoho iného. Takýto názor odmieta Millenium Inception Times. Iná správa pod titulom Človek či mýtus ? zastáva rovnaký názor a je prístupná ako audio kazeta uverejnená „Humanistom Škótska“ – redaktor: Alex Scott., Inversan Drive, čís 51, Glasgow Gól 2PJ. Autorom je Charles Douglas.

Joseph Lewis, predseda Slobodnomyšlienkárov Ameriky povedal: „Ak by som mal tú moc, akú rozpravy Nového zákona pripisujú Ježišovi, nezdržoval by som sa vyliečením jedného slepca, ale by som zariadil, aby slepota nepostihla nikoho. Netrápil by som sa liečením jedného chorého na malomocenstvo (lepru), ale by som zrušil malomocenstvo ako také“. Táto poznámka Lewisova je zaiste výstižná, avšak dotkol sa iba vrcholca ľadovca. Keď čítame akúkoľvek časť posvätných písiem, stále sa stretávame s tým, že „samozrejmosti“ sa úplne ignorujú a to čo je priamo „ smiešne“ sa vychvaľuje. Je teda jasné, že tieto spisy napísali obyčajní smrteľníci, ale že to boli aj trochu zaostalí smrteľníci (pravda, s vedomosťami primeranými svojmu obdobiu.) Už samotné čítanie slov, ktoré kladú do úst Ježišovi., vzbudzuje náš údiv. „ Buďte ako vtáky vo vzduchu, pretože tieto nesejú ani neoberajú, ani nezberajú do stodoly, avšak nebeský otec ich kŕmi (Matúš 7:6). Nedávaj psom, čo je sväté, aby ťa neroztrhali na kusy (Matúš 8:22) Neprišiel som, aby som vám dal mier, ale meč (Matúš10:34) Každý kto nemá, dokonca aj to čo má sa mu odoberie. (Matúš 13:12) Jesť s neumytými rukami neznevažuje človeka. (Marek 15:20) Ježiš tiež údajne povedal „Buďte ako deti.“ Domnievame sa, že to bolo namierené na to aby sa úroveň nášho myslenia udržala tak nízko, aby sme prijali tieto nerozumné tvrdenia.