Spišské tajomstvo

Matej Bel, jeden z najznámejších slovenských geografov svetového mena, na potulkách Uhorskom v súvislosti so Starou Ľubovňou zaznamenal nezvyčajné udalosti, ktoré v roku 1718 vzrušili celý Spiš.

Slovenský spisovateľ historických románov Jozef Nižnánsky ich majstrovsky spracoval v diele Spišské tajomstvo (1934).  O čo vlastne išlo? Miestny kupec Michal Gašparek, človek s nedobrou povesťou, nečakane zahynul. Aj po smrti však trápil svoje okolie. Zjavoval sa v meste, napádal pocestných, vyhrážal sa svojej žene a podpaľoval domy. Často sa aj s kompánmi objavoval v maske vlkolaka (ľudská bytosť v podobe vlka) a požičiaval si od mešťanov a dokonca aj od starostu spišských miest Feliciána Kožanoviča veľké sumy peňazí. Veriteľom však ľubovnianske vlkolaky vracali namiesto pravých falošné mince. Sídlili v neďalekej mramorovej bani, v ktorej si zriadili veľkú peňazokazeckú dielňu. Udalosti v Starej Ľubovni zašli až tak ďaleko, že mesto listom požiadalo krakovského arcibiskupa Michala Sembecka, aby dovolil vykopať a spáliť Gašparekovu mŕtvolu. Telo Michala Gašpareka nakoniec skutočne vybrali z hrobu, sťali mu hlavu a všetko spálili na hranici. Očití svedkovia tvrdili, že z hlavy, ktorú odsekli rýľom, sa krv liala potokom...