Junák v tigrej koži

V knihe sú pôvodné ilustrácie maďarského romantického maliara (Mihály Zichy 1827 - 1906) ku gruzínskemu eposu ako dar gruzínskemu národu.

K prvému slovenskému vydaniu v Tatrane 1980:

Človek je smrteľný, dielo je večné. A v diele večne žije človek. Osem storočí nás delí od ruží, čo kvitli za slávičích piesní okolo Sotu Rustaveliho, ale jeho dielo Junák v tigrej koži vzrušuje aj súčasníkov. O autorovi vieme veľmi málo, prichádza k nám vari len cez svoje verše, cez trojicu hrdinov — Tariela, Avtandila. Pridona. Toto dielo, diamant gruzínskej literatúry, vzniklo koncom dvanastého a začiatkom trinásteho storočia. Živé ako sám život stojí vysoko nad hladinou vtedajšej cirkevnej literatúry a výtvarného umenia. I keď nazýva dobro bohom a zlo diablom, i keď wrastá ako rytiersky epos z feudálnych pomerov, tají v sebe hlboký humanizmus, pokrokovú životnú filozofiu. Preto táto kniha prežila celé stáročia. Bolo vo zvyku, že mladucha priniesla do domu mladému zaťovi vlastnoručne prepísaných skoro sedemtisíc veršov. Najstarší zachovaný rukopis diela sa datuje z roku 1646, hneď po založení tlačiarne. Veršovaný román Junák v tigrej koži lákal prekladateľov už v minulom storočí. Epos vyšiel preložený vcelku alebo v úrvvkoch skoro vo všetkých svetových jazykoch. Gruzínska literatúra mi je oddávna blízka. Epos Junák v tigrej koži preložil som vďaka svojim gruzínskym priateľom, spisovateľom a rustavelilógom. ako aj Zväzu sovietskych spisovateľov ZSSR a Zväzu sovietskych spisovateľov Gruzínska z doslovného ruského prekladu. Z diela vanie gruzínsky duch napriek tomu. že dej eposu bol preložený do Arábie, Indie Iránu, zrejme preto, aby sa nemuseli osvetľovať vzťahy úcty a lásky autora ku gruzínskej kráľovnej Tamare.